Z Liptovských Revúc na Ploskú, Chatu pod Borišovom a späť

Parkujem vo Vyšnej Revúcej na platenom parkovisku pred hostincom, v ktorom zaplatím aj poplatok. Presuniem sa sto - dvesto metrov nižšie ku kaplnke, kde začína žltá značka. Je začiatok septembra.  Zhruba pred mesiacom som hľadel na miesta, po ktorých stúpam, z vrchola Končitej. Hľadám ju pohľadom, no vidím iba mraky. Kráčam po miernom hrebeni pokrytom lúkami, ktoré sa volajú podľa mapy Nižnie Mogury a neskôr aj Vyšnie Mogury. Originalitu im zoberie turistická tabuľka, ktorá z nich urobí Magury - a Maguriek je veru na Slovensku mnoho. Sú to krásne lúky, lúky Veľkej Fatry. Oni ma volajú na prechádzky po týchto širokých hrebeňoch, kde to tak krásne vonia a z ktorých je vidno široko ďaleko. S radosťou v srdci sa deriem hore smerom na Ploskú. Jej vrchol ani nie je vrcholom, veď tu hore je všetko také "ploské". Začína jemne pršať. Pri zostupe ku chate pod Borišovom ukáže Ploská svoju druhú, strmú tvár. Chodník sa točí v serpentínach, ktoré ma dovedú ku malému sedielku, od ktorého je to ku chate už iba kúsok. Objednávam si horský čaj a vynikajúce bryndzové pirohy. Keď odchádzam, chatár mi na rozlúčku zahrá pred chatou na píšťale, ktorá znie ako fujara, niekoľko pesničiek. Obchádzam Ploskú traverzom po modrej smerom na Chyžky. Ešte niekoľko krásnych lúk, pohľad na salaše s ovcami a potom už iba zostup strmou kamenistou cestou do Zelenej doliny, ktorou pochodujem späť pred hostinec.