Veľký a Malý Richňavský tajch

Projekt je z roku 1736 a pochádza od J. T. Brinna. K vlastnej stavbe sa však pristúpilo až o dva roky neskôr pod vedením Samuela Mikovínyho, ktorý projekt prepracoval.

V rokoch 1738 – 1740 sa začala stavať jedna veľká nádrž s hrádzou dlhou na korune viac ako 750 metrov, vysokou takmer 24 metrov v tvare nepravidelného široko roztiahnutého véčka, s uhlom otočeným k návodnému svahu. Taká veľká nádrž si vyžadovala náležitý počet pracovníkov, v najväčšom stavebnom ruchu tu pracovalo viac ako 5200 robotníkov. Už pri  stavbe sa však začali ukazovať problémy s tesnosťou hrádze v oblasti jej zalomenia kvôli priepustnému podložiu. Problém sa pokúsili stavitelia vyriešiť jej zosilnením, avšak bez výraznejšieho úspechu. Preto Samuel Mikovíny projekt opäť prepracoval a návodnú stranu nádrže predelil ďalšou hrádzou 190 metrov dlhou,ktorá sa s hlavnou  spájala v problémovém netesnej oblasti. Tým vznikla dvojica nádrží.  Problémy s tesnosťou sa však nikdy nepodarilo úspešne vyriešiť  aj napriek viacerým neskorším pokusom, a tento „čierny Peter“ zostal na Malej Richňavskej nádrži, ktorá sa pri podobnej rozlohe ako Velká Richňava  už nikdy pre netesnosti v dne nedala napustiť doplna.