Holíčsky zámok, Holíč

Zámok vznikol na strategicky významnom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť, ktorá tu stála asi už v 11. storočí ako drevený vodný nížinný hrad. V roku 1241 začali Arpádovci stavať nový kamenný hrad. Približne v roku 1315, keď bol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, tu bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác. Významným panovníkom panstva bol aj Žigmund Luxemburský, ktorý doživotne daroval Holíč Stiborovi zo Stiboríc. Czoborovci vládli na zámku takmer 300 rokov, posledným z nich bol Jozef Czobor, ktorý Holíč spolu s dlhmi (viedol márnivý spôsob života) prenechal v roku 1736 Františkovi Štefanovi Lotrinskému, manželovi rakúskej panovníčky Márie Terézie a cisárovi Svätej ríše rímskej nemeckého národa. Za vlády F.Š. Lotrinského sa vybudovala celá nová baroková časť mesta so širokou ústrednou ulicou, ktorá tvorila reprezentačný prístup k zámku. Neskorobarokový vzhľad Holíčskeho zámku je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná budova je riešená do tvaru písmena U. Prestavba na trojkrídlový barokový zámok bolo vykonávaná pod vedením popredných rakúskych architektov a umelcov F.A. Hildebranta, J.B. Chamanta a J.N. Jadota, ktorí premenili pevnostný areál na veľkolepý park. Okolo zámku sa rozprestierajú po obvode vonkajšieho obranného systému hospodárske budovy. Podzemný systém hradných chodieb bol vybudovaný v 14. storočí. Radiálne sa rozbiehajú na všetky strany a dnes prepájajú už len zámok s hospodárskymi budovami. Časť chodieb je sprístupnená verejnosti. Svojou majestátnosťou zaujme i priestranné schodisko. Na 1. poschodí sa nachádza zámocká kaplnka zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, kde je mramorový oltár a zachovaná časť výzdoby na stenách. Najreprezentatívnejšou miestnosťou zámku je tzv. Čínska sála, ktorej steny zdobili kožené tapety, s maľovanými výjavmi – chinoisseriami, opakujúcimi sa tiež v desiatkach malieb na drevenom soklovom páse a v kazetách dverných výplní. Tapety sú v súčasnosti zakonzervované a nachystané na zásah reštaurátorov. Drevená podlaha je takisto pôvodná, dva mramorové kozuby so zrkadlovou nadstavbou, ktorú tvoria benátske zrkadlá v pozlátených rámoch sú tiež pôvodné. Zachované sú aj neskoro klasicistické majolikové kachle, bielo glazované, valcovitého tvaru s kruhovým nadstavcom ako aj tri benátske lustre z 19. storočia. V roku 1799 mal zámok až takmer 100 miestností. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické danosti boli v roku 1970 príčinou vyhlásenia Holíčskeho zámku za Národnú kultúrnu pamiatku.