Magyar Természetjáró Szövetség weboldalai MTSZ Turista Magazin TuristaShop TEKA-kártya Kéktúra Galyatető Turistacentrum Gerecse50 A kéktúrázás napja
Vybrať jazyk
Naplánovať výlet Skopíruj trasu
Peší výlet Top

Objavenie Csobáncu

· 3 reviews · Peší výlet · Otvorené
Zodpovedný za tento obsah
Magyar Természetjáró Szövetség Overený partner  Výber prieskumníkov 
  • Zrúcanina hradu Csobánc
    / Zrúcanina hradu Csobánc
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Pri úpätí vrchu Csobánc (v pozadí vidíme Gulács a vrch Sv. Juraja)
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Kaplnka Sv. Donáta vo svahu vrchu Csobánc
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Hlboká cesta vo svahu Csobánc
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Zrúcanina hradu Csobánc
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Poľná cesta vo svahu Csobánc
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Pohľad na tvrdoše Tapolcskej kotliny z vrchu Csobánc
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Zrúcanina hradu Csobánc, v pozadí ostatné tvrdoše Tapolcskej kotliny
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Pohľad na vrchu Sv. Juraja z Csobánc
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Pohľad na Csobánc z Tapolcskej kotliny; na druhom brehu Balatonu sa dvíhajú vrchy vo Fonyód
    Fotografia: Dr. Szentes Szilárd, Magyar Természetjáró Szövetség
m 400 300 200 100 6 5 4 3 2 1 km Csobánc (kilátóhely és várrom) Vár-kút (Csobánc) Csobánci Rossztemplom Szent Donát-kápolna, Csobánc

Ide o klasickú trasu na jeden z tvrdošov na Balatonskej vrchovine, na Csobánc, odkiaľ uvidíme prekrásnu panorámu, nájdeme tu tiež zrúcaniny hradu zo stredoveku s vínnymi pivnicami a dve studne Kalligaro.

 

Otvorené
Ľahká
6,4 km
2:00 hod
277 m
277 m

Nad severovýchodnou časťou Tapolcskej kotliny sa dvíha 376 metrov vysoký tvrdoš nazvaný ako Csobánc. V niekdajších časoch sa na jeho vrchu týčil hrad, ku ktorého zrúcaninám sa dostaneme po strmom, kamenistom krátkom chodníku vedúcim po okraji bazaltovej planiny. Tzv. tvrdoše sú stopami pred približne 3,5 miliónmi rokov fungujúcej sopky, ktorej láva ochránila piesčité a ílovité vrstvy pochádzajúce z panónskej doby pred eróziou a defláciou, takto sa vrch čoraz viac vyvyšoval nad svoje okolie. 

Z vyvýšeniny, kde žije množstvo zvláštnych rastlinných druhov sa nám naskytne krásna panoráma na celé okolie, za dobrých poveternostných podmienok je vidieť aj Schneeberg. Dobrodružný príbeh hradu je zaujímavý aj pre záujemcov o históriu. Na úpätí hory leží ozajstná geologická kuriozita: najviac zachovalé kamenné more Balatonskej vrchoviny, menej známe, ale pozoruhodné kamene Papsapka-kövek (Čiapka kňpazov). Trasa sa dá prejsť aj s deťmi.

Autorov tip

  • Na úpätí vrchu Csobánc leží najviac zachované kamenné more Balatonskej vrchoviny, tzv. Kamene Papsapka-kövek (Čiapka kňpazov), ktoré boli pomenované takto kvôli plochému vzhľadu pripomínajúcemu čiapku kňazov.  Na značke  odbočíme doprava a po 500 metroch prídeme k poľnej ceste po ktorej pokračujeme asi cca 400 metrov, kým prídeme ku kamennému moru. Na mape hľadajme štít "Kőmagas" (Vysoký kameň)!
Profilový obrázok používateľa Szilárd Dr. Szentes
Autor
Szilárd Dr. Szentes
Aktualizované: 2021-02-18
Obtiažnosť
Ľahká
Technika
Vytrvalosť
Zážitok
Krajina
Najvyšší bod
Csobánc, 376 m
Najnižší bod
122 m
Odporúčané ročné obdobie
jan
feb
mar
apr
máj
jún
júl
aug
sep
okt
nov
dec

Bezpečnostné opatrenia

.

štart

Autobusová zastávka Gyulakeszi, posta (pošta) (121 m)
Súradnice:
DD
46.868268, 17.480364
DMS
46°52'05.8"N 17°28'49.3"E
UTM
33T 689030 5193512
what3words 
///stutters.theatrics.numb

ciel

Autobusová zastávka Gyulakeszi, posta (pošta)

Podrobný popis cesty

Itinerár

Z obce Gyulakeszi pôjdeme po modrej značke ᵯ, ktorá sa ťahá spolu so zelenou značkou Z, začíname pri kostole.

Pri plechovom kríži odbočíme na modrú značku ᵯ, ktorá vedie vo svahu vrchu.

Pri studni Vár-kút (Hradná studňa) odbočíme doľava po modrej značke K, ktorá nás privezie na vrchu a následne po druhej strane planiny až dole .

Od kostola Rossztemplom nasledujeme smerom do ľava modrú značku Z, po ktorej sa vrátime do obce Gyulakeszi

Detailne o trase

Gyulakeszi

Na dnešnom mieste sídla pravdepodobne stálo opevnenie chrániace cestu vedúcu do obydlia už v rímskych časoch. Obec bola osídlená v čase panovania Arpádovcov, pôvodne patrila rodu Lád, ktorý zaujali územie Zalianskej župy. Po založení štátu sa obec stala majetkom kráľovských dvoranov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1182-84, kedy kráľ Belo III.daroval svojmu dvornému kňazovi (klerikovi) háj medzi Tapolcou a Kesző, ktoré sa v písomnostiach neskôr objavuje pod názvom Csomberke. V 13. storočí sa stala majetkom rodu Atyusz a Hahót, neskôr obec vlastnila vesprémska kapitula a následne bol rodinným statkom Rátóti Gyulaffyovcov. Na začiatku 14. storočia bola rozdelená na dolnú a Hornú časť (Felkeszi, Alkeszi), názov Gyulakeszi sa objavil v roku 1522. V polovici 16. storočia bola tureckými nájazdmi zničená, ale znovu ju osídlili. Od roku 1678 sa stal majetkom rodiny Esterházyovcov, ktorých barokovú kúriu nájdeme na ulicie Petőfiho.

V sídle sa nachádza viacero veľkých budov: v 13. storočí bola postavená vínna pivnica vo forme pevnosti Salom comesom z rodu Atyusz, v roku 1551 dala postaviť kúriu majitelia hradu Csobánc, rodina Gyulaffyovcov, budova však bola zničená tureckými vojskami aj vesprémskym kapitánom. Do začiatku 18. storočia bola obnovená. Na pozostatkoch tejto budovy o niekoľko rokov dala postaviť kúriu rodina Esterházyovcov, ktoré sa stalo panským centrom a fungovala aj ako bydlisko správcu.

V roku 1748 zrekonštruovali kostol Kisboldogasszony. Zo 6 oporných pilierov a z úzkych okien sa predpokladá gotický pôvod kostola. Oproti kostolu stojí socha Sv. Trojice z roku 1910, vedľa nej sa nachádza drevený vyrezávaný kríž z 1853. Za nimi môzeme vidieť dielo Tibora Merencsicsa, bronzová busta László Gyulaffyho, niekdajšieho kapitána Csobáncu.

Dookola po vrchu

Z autobusovej zastávky pokračujeme po zelenej značke Z, ktorá beží súbežne s modrou značkou . Pred kostolom odbočíme doľava a pôjdeme dlho rovno medzi vinicami smerom k vrchu Csobánc. Už aj odtiaľto je pekný pohľad na tvrdoše Tapolcksej kotliny. Z prakoviska pôjdeme po hlbokej ílovej ceste lemovanou agátmi po plechový kríž, kde odbočíme doprava na modrú značku . Pokračujeme po príjemnom chodníku a prejdeme okolo kamenného kríža z roku 1810 a pokračujeme po kaplnku Sv. Donáta v klasicistickom slohu, ktorá bola postavená v roku 1830 na mieste pôvodnej budovy z roku 1785. Z okolia mandle nad ňou uvidíme čarokrásnu panorámu Balatonu a nad ním sa dvíhajúcich vrchov Gulács a Badacsony.

Za kaplnkou nájdeme cca 26 metrov hlbokú studňu s dobrou vodou, kde si môžeme načerpať do zásob. Na ďalšom úseku budeme mať stále krajšiu a krajšiu panorámu na Tapolcskú kotlinu ležiacu južne od nás. Z juhovýchodnej strany vrchu dovidíme až po baňu v Hajagos a v pozadí zbadáme aj kotlinu Káli-medence.

Hore na vrch

Čoskoro prídeme k modrej značke K, ale predtým ako by sme odbočili doľava pozrime hradnú studňu Vár-kút v zákrute cesty. Na betónovom základe studne môžeme vidieť umelecké dielo Angela Kalligara z roku 1924. Mladý kamenár narodený v roku 1862 v Južnom Tirolsku sa presťahoval najprv do Nagykanizse, kde žil 13 rokov. V roku 1907 založil v meste Tapolca cementáreň a továreň na umelý kameň, ktorý fungoval v západnej časti starého cintorína. V prvej polovici minulého storočia sa stal významnou osobnosťou mesta a dlho bola členom priemyselnej komory. Na okolí môžeme nájsť viacero jeho diel, z ktorých sú najvýznamnejšími práve tieto diela na studniach. Charakteristickým motívom je džbán, váza s kyticou a hus, na štvrtej strane základu studne sa dá čítať nápis "Kalligaro A. Czementárugyára Tapolcza" s letoočtom (Cementáreň A. Kalligaro, Tapolca). Terén začína byť vzrušujúcim, zanechávame za sebou mierne sa zvažujúce panónske vrstvy a po bazanitovom príkrove sa začína čoraz strmšie stúpanie po 376 metrov vysoký štít. Sopka prvýkrát vybuchla pred 3,42 miliónmi rokov vo forme prudkých freatomagmatických výbuchov – z ktorého vznikol prsteň z lapillitufy v dolnej časti sopky. Po vychrlení úlomkov začali tiecť obrovské lávové prúdy, ktoré vytvorili 100-120 metrov hrubú bazanitovú čiapku na vrchu. Magma sa dostala na povrch cez viacero otvorov, nie iba cez jeden komín, výsledkom čoho bolo objavenie sa hrubých  a úzkych stĺpov. Neskôr sa do chladnúcej sa lávy vtlačili čadičové plochy, následkom čoho vznikol skalný útvar tzv. Szénaeregető. Ku koncu sopečnej činnosti vytryskli lávové fontány.

Od studne pokračujeme cez skalný les smerom hore, po krátkom trnkovom úseku prídeme k južne orientovaným silikátovým lúkam vrchu. Mozaika tvorená okrajmi lesov a bazanitovými skalami poskytuje domov pre ojedinelé, špeciálne druhy medzi ktoré patrí aj vika narbonská a hrach vysoký charakteristické pre submediteránsku oblasť. Lomikameň metlinatý je zas charateristickým reliktom strmých severných svahov.

Vonkajší hrad

Na planinu Csobáncu vyjdeme po východnom svahu, odkiaľ uvidíme prekrásnu panorámu. Južným smerom vidíme vrch Badacsony a Gulács, na južnom brehu Balatonu vrchy Vár (Hradný vrch) a Sipos-hegy, ďalej vrch Tóti-hegy, planinu Mohos-tető a za nimi vrchy Örsi-hegy a Csönge-hegy. Súvislý rad vinohradov a rolí prestrieda zopár menších lesných zoskupení a obec Káptalantóti. V južnej časti vidíme 217 metrov vysoký vrch Sabar so zrúcaninami kostola z 13. storočia. Smerom na východ na úpätí vrchu Rendesi-hegy vidíme biele steny pieskovej bane v Kisoros, v pozadí za líniou vrchov Fülöp-hegy, Küszöb orra, Szűcs-, Bálint- a Pál-hegy môžeme zbadať Balaton. V diaľke je vidieť Tihanyský poloostrov, pred jeho južným cípom vodojem v Zánke a mesto Balatonakali, severne od nich vrchy Hegyestű (Ostrá ihla) a Tar-hegy, ktoré na východe hraničia s kotlinou Káli-medence. V popredí leží medzi vrchmi Kopasz-hegy a Köves-hegy obec Köveskál, za ním vidíme kostol v obci Szentbékkálla medzi vrchmi Fekete-hegy a Hajagos. Nad baňu Hajagos sa ťahá masív vrchu Sátorma-hegy, za ktorým sa už radia vrchy južného Bakonya na čele s vrchom Kab-hegy, v popredí ktoré leží vrch Bondoró.

Pokračujeme po našej značke po hrboľatom vonkajšom hradnom dvore, ktorého povrch bol vytvorený umelo, aby hrad ochránili pred obliehaniami. Z niekdajšej hradnej záhrady pokračujeme obídením opusteného orgovánového sadu, v ktorom podľa opisov Eleka Fényesa z roku 1841 sa tu dali nájsť aj šalviové ľalie prídeme k zrúcaninám hradu. Tieto tvorili podobné, zaujímané biotopy akým je taričník skalný, ktorý na jar žltne na bazaltových skalách, na vápencových horninách rastúci žerušničník srstnatý a kostrava sivá.

Hrad Csobánc

Pôvod názvu nie je dodnes jasný, podľa niektorých zdrojov bol odvodený z mena Ssubanus, ktorý bol ostrihomským išpánom počas panovania Bela III, slavónsky bán pravdepodobne z rodu Rátót. Názov vrchu Csobánc sa po prvý krát objavil v roku 1221, v ktorom Sal comes z rodu Atyusz daroval vinohrad na vrchu Chobanch-hegy, ale z tomto dokumente sa budova nespomína. Prvá zmienka o predchodcu hradu pochádza z roku 1255, kedy na vrchu Keszi šľachtici z Diszel postavil kamenný dom a vysadili aj hrozno. Názov pravdepodobne poukazuje na vetvu Gyulaffy z rodu Rátót, ktorý pochádzal z južnej Itálie. Pravdepodobne prišli na toto územie s princeznou Felíciou zo Sicílie, ktorá bola prvou manželkou kráľa Kálmána Könyvesa. Majetky rodiny sa tu už nachádzali v 13. storočí. K prvým známym majiteľom hradu patrí Demeter Gyulaffy, počas panovania ktorého bol správcom hradu majster Csaba. Hrad už v roku 1272 určite stál, z tých čias pochádza pravdepodobne stará veža. K väčšej rekonštrukcii hradu došlo až v roku 1490, kedy sa na územie Uhorska dostal Miksa Habsburský. Na pokyn Pála Kinizsiho pod vedením Ágostona Leányfalusiho, správcu hradu z Somló začalo posilnenie hradu Csobánc.

V roku 1541, kedy Turci obsadili aj Budín, hrad Csobánc sa stal hraničnou pevnosťou pod vedením hlavného veliteľstva v Győri. Strategická úloha hradu sa stala kľúčovou v roku 1561, kedy Turci obsadili aj susedný hrad v Hegyesd. V roku 1562 sa vydali na jeho získanie späť z hradu Csobánc spojené vojská zadunajských hraničných pevností, ale pred samotným obliehaním László Gyulaffy, nazývaný aj ako maďarský Achilles zvíťazil v súboji nad vajdom Bajazid, tureckým veliteľom. Jeho silu dokazuje, že kapitánova kopija prerazil cez pancier Turka a prešiel cez jeho telo aj s vlajkou. Odstrániť to vedeli iba so sekerou. Odvtedy sa mohol zúčastniť súboja už iba prezlečený a pod iným menom, lebo ani jeden z Turkov nenašiel odvahu s ním bojovať. Hrad Csobánc bol tureckými vojskami viackrát obliehaný, ale dobiť sa ho im nikdy nepodarilo.

Pevnosť kúpil v roku 1669 Pál Esterházy. V rokoch 1690 tu slúžil neskorší brigádny generál Rákócziho, Ádám Béri Balogh. Po vyhnaní Turkov Dvorná vojenská rada z Viedne zaradil hrad medzi hrady, ktoré treba zvaliť, ale vďaka Rákócziho bojov za slobodu k tomu nedošlo. Napriek tomu do roku 1702 bola pevnosť pod dohľadov cisárskych vojsk, od ktorých získali hrad spať kurucké vojská pod vedením Ferenca Domonkosa a László Kisfaludyho. Najvýznamnejším dňom v histórii hradu bol 25. február 1707, kedy cisárske vojská približne s 1000 vojakmi pod vedením Jean-Louis Rabutinom vracajúcim sa zo Sedmohradska do Rakúska nevedeli hrad dobyť. Kurucký podporučík Márton Száz obránil hrad s 30 pešiakmi a s 30 šľachticmi a jeho rodinami, ktorí sa ukrývali na hrade. Mali iba slabú výzbroj, napriek tomu počas obliehanie padol 400 cisárskych vojakov, medzi nimi 52 dôstojníkov aj veliteľ čaty generál Kreutz. Rabutin dal z pomsty zapáliť obec Csobáncszög. Hrad Csobánc sa nakoniec podarilo zničiť cisárskym technickým jednotkám v roku 1709, ktorý na príkaz kapitána Johanna Dierlinga nechali vybuchnúť.

V roku 1953 prebiehal na hrade archeologický výskum a konzervačné práce. O 4 roky neskôr bola na južnej strane hradu umiestnená pamätná tabuľa na počesť obrancov hradu, žien, dievčat a kuruckých vojakov. V roku 2003 bola miestnymi nadšencami založená Nadácia za hrad Csobánc a Jazdecké bandérium László Gyulaffyho, ktorý sa odvtedy pravidelne starajú o okolie zrúcaniny.

Panoráma východnej časti planiny pokračuje pri hradných múroch: pred vrcholom Agártető stojí charakteristický malý kužeľ vrchu Hegyesd. Za dobrej viditeľnosti zbadáme za vrchom Babuka-hegy vrch Somló, severovýchodne od vrchu Haláp menšia vyvýšenia vrchu Cseket-hegy značí kraj vrchoviny Sümeg-Tapolcai. Smerom na západ nasleduje vrch Rendeki-hegy, ďalej vidíme Vár-hegy (Hradný vrch) v Sümeg. Za vhodných poveternostných podmienok, najmä počas tlakovej výše môžeme v diaľke zazrieť zasnežený vrchol Schneeberg v Rakúsku. Pred ním sa ťahá dlhá línia pohoria Kőszegi-hegység, ktorého v pozadí sa dvíha planina Rax a vrch Wechsel. Náš pohľad dorazí v severnému bazaltovému regiónu pohoria Keszthelyi-hegység, kde líniu náhornej plošiny preruší vrch so zrúcaninou Tátika za vrchom Lázhegy. Bližšie sa dvíha vrch Szent György-hegy (Vrch Sv. Juraja), potom po vrchom Szigliget nasleduje Badacsony.

Smerom dole ku kostolu Rossztemplom (Zlý kostol)

V prvej zatáčke serpentínu sa oplatí trošku zastaviť pri skalnom útvare pomenovanom ako Szénaeregető (Púšťanie sena), odkiaľ sa ešte raz môžeme obzrieť smerom na sever a západ. Odtiaľto sa púšťame po mierne strmej, úlomkovitej ceste a v druhej ostrej zatáčke postupujeme po betónových železničných základoch. Treba si dávať pozor pri každom kroku! Predtým ako vojdeme medzi stromy, pri zničenej lavici prídeme k vyhliadkovému bodu, kde čoskoro zbadáme zrúcaniny kostola.

Niekdajší kostol obce Csobáncszög bol postavený v 13. storočí, ktorý bol kratší, ako ten dnešný. Neskôr bola pristavená loď západným smerom. V polkruhovej svätyni majiteľ stavby v 50-tych rokoch 20. storočia vytvoril prešovňu, v lode kostola vykopal cisternu. Súčasná podoba kostola je z raného novoveku, iba podstavce múrov lode a niekoľko radov kameňa nad ním sú stredovekého pôvodu. V okolí kostola sa našlo veľké množstvo keramiky z raného novoveku a z novoveku. V blízkosti kostola stála dakedy krypta rodu Atyusz.

Csobáncszög

Kostol patril k obci Csobáncszög. O ranej histórii vieme málo: na začiatku boli pravdepodobne vlastníkmi tohto územia dvorany z Keszi. V roku 1407 si Žigmund Luxemburský privlastnil obec Chobanchzygy a ako šľachtický majetok daroval Jánovi Gersei Pethőmu. Na základe sťažnosti Katalin Gersei Pethő a jej synov v roku 1464 bratia Miklós a László Kanizsai zničili statok nazvaný Chobanzegh, hnuteľnosti ukradli a zvieratá poddaných odohnali. Neskôr sa obec stal majetkom rodiny Gyulaffy a v tieni hradu Csobánc prerástla do trhového mesta. Dôkazom je pečiatka s nápisom „Csobancz varossa” (Mesto Csobánc), na ktorej je vidieť rameno, ktoré držiac rovný meč siaha smerom k Mesiacu, v rohu je vykreslené Slnko. Matej Bel vo svojich opisoch spomína toto územie ako „oppidium splenium” teda trblietavé mesto. Oveľa neskôr, na začiatku 18. storočia, pravdepodobne po neúspešnom rakúskom obliehaní sa vyľudnila, kedy sa jej obyvatelia odsťahovali do obce Diszel.

Návrat do Gyulakeszi

Od kostola pokračujeme po zelenej značke Z. Pri pivnici nazvanej Csóka-vár (Hrad čavka) v pravej časti hlbokej cesty žijú dva staré driene obyčajné. V susedstve pivnice môžeme obzrieť ďalšiu studňu s motívom od Kalligara, vedľa studne ležia kamenné bloky pochádzajúce pravdepodobne z kamenného mora v Kőmagas. Čoskoro prídeme ku križovatke s plechovým krížom, kde odbočíme doprava. Cestá nás dovedie naspäť do obce Gyulakeszi, kde sme sa na svoju trasu vydali.

Poznámka


všetky záznamy na chránených územiach

Verejná doprava

Ľahko dostupné mestskou hromadnou dopravou

  • Z medzimestkých autobusov vystupujeme na zastávke Gyulakeszi, posta (pošta)!

Prístup

  • Trasa začína pri autobusovej zastávke a tam sa aj končí.

 

Parkovisko

  • Zaparkovať môžeme na parkovisku vytvorenom pri úpätí vrchu Csobánc v obci Gyulakeszi (zelená značka Z) alebo pri kostole.

 

Súradnice

DD
46.868268, 17.480364
DMS
46°52'05.8"N 17°28'49.3"E
UTM
33T 689030 5193512
what3words 
///stutters.theatrics.numb
Príjazd vlakom, autom, pešo alebo na bicykli

Kniha doporučená autorom

.

Mapa doporučená autorom

  •  Turistická mapa Balatonskej vrchoviny
  • Turistická mapa Balatonu

Odporúčania pre túto oblasť:

ukázať viac

Vybavenie

  • Nepotrebujeme špeciálnu výbavu, stačí oblečenie vhodné počasiu a pohodlná obuv.
  • S navigáciou pomôže aplikácia "Természetjáró".

Otázky a odpovede

Opýtať sa prvú otázku

Máš otázku týkajúcu sa tohto obsahu? Tu je správne miesto, kde sa môžeš opýtať.


Recenzie

5,0
(3)
Tibor Menyhárt
2021-01-14 · Community
A Csobáncot télen is érdemes felfedezni!
Zobraziť viac
Uzavretá 2021-01-13
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Fotografia: Tibor Menyhárt, Community
Bea Barna
2020-12-01 · Community
2020.11.30
Fotografia: Bea Barna, Közösség
2020.11.30
Fotografia: Bea Barna, Közösség
2020.11.30
Fotografia: Bea Barna, Közösség
2020.11.30
Fotografia: Bea Barna, Közösség
2020.11.30
Fotografia: Bea Barna, Közösség
2020.11.30
Fotografia: Bea Barna, Közösség
György Vinglman
2020-11-29 · Community
Tènyleg csodàlatos kis túra, de bàrmelyik a Balaton felvidèk vulkàntúrài közül. Az èvszakhoz kèpest(november vège) nagyon jó ès tiszta idöt sikerült kifognunk, így az èlmèny mèg fensègesebb volt. Àmbàr a nehèzsègi fokot pàr meredek emelkedő miatt èn inkàbb közepesre tennèm....
Zobraziť viac
2020. november 29., vasárnap 17:35:50
Fotografia: György Vinglman, Közösség
2020. november 29., vasárnap 17:36:08
Fotografia: György Vinglman, Közösség
2020. november 29., vasárnap 17:37:07
Fotografia: György Vinglman, Közösség
2020. november 29., vasárnap 17:37:46
Fotografia: György Vinglman, Közösség
2020. november 29., vasárnap 17:38:36
Fotografia: György Vinglman, Közösség

Fotografie iných

+ 15

Stav
Otvorené
hodnotenie
Obtiažnosť
Ľahká
Trasa
6,4 km
Trvanie
2:00hod
Stúpanie
277 m
Klesanie
277 m
Ľahko dostupné mestskou hromadnou dopravou Okružná trasa Bohatý na prírodné krásy Možnosť občerstvenia Vhodné pre rodiny s deťmi Kultúrna a historická hodnota Geologické zaujímavosti Botanické zaujímavosti Faunistické zaujímavosti Tajný tip Vrcholová trasa Vhodné pre psov Zdravé podnebie

Štatistika

  • 2D 3D
  • Obsah
  • Zobraziť obrázky Skryť obrázky
: hod.
 km
 m
 m
 m
 m
Pohybom šípok k sebe umožníte zmenu výrezu
Logo emmi Logo agrar Logo bethlen Logo mol Logo otp