Modrá trasa (OKT)

Do leta 2018 prešlo po symbolickej trati modrým pásom označenej Modrej trasy viac ako šesť tisíc osôb. Úsek dlhý 1162 kilometrov prechádza severnými časťami Maďarska od Írottkő po Hollóháza,  pokračuje po väčších pohoriach, hlavným mestom a Balatonom. Táto časť krajiny je úžasne pestrá a z hľadiska reliéfu bohatá na geologické a kultúrne hodnoty, vďaka ktorým každý zdolaný úsek a každý deň strávený na Modrej trase nám poskytne nezabudnuteľné zážitky.

Krížom cez krajinu

Trať Modrej trasy môžeme prejsť v ľubovoľnom smere v detailných opisoch jednotlivých úsekov postupujeme v smere zo západu na východ, takto sú aj jednotlivé úseky číslované. Vychádzame z najvyššieho bodu Kőszegi-hegység, z Írott-kő, ktorý je zároveň najvyšším bodom Zadunajska, odkiaľ pokračujeme cez Malú nížinu po breh Balatonu. Prechádzame po najkrajších pohoriach a údoliach Balatonskej planiny, odkiaľ prídeme k  obrovským lesom pokrytými vrchmi pohoria Bakony. Počas trasy prechádzame historickými mestami, vylezieme na vrchy s úžasným výhľadom (vrch Sv. Juraja -Szent György-hegy, Badacsony, Csobánc), zdoláme niekoľko zrúcanín (hrad Sümeg, Rezi alebo zrúcanina Tátika, hrad v Szigliget), ale máme možnosť aj duchovne sa posilniť (budhistická stavba v Zalaszántó - sztúpa, opátstvo v Zirci).

Prejdeme po mierne členitom reliéfe pohoria Zadunajska, cez pohorie Vértes, odkiaľ pokračujeme po pohorie Gerecse, ktoré je bohaté na vyhliadkové body a cez spodnú časť pohoria Pilis prídeme do hlavného mesta a okolitých Budínskych vrchov. Tí, čo začnú Modrú túru tam, môžu navštíviť niekoľko známych a obľúbených miest, ako sú napr. Hűvösvölgy, rozhľadňa Árpád-kilátó alebo vrch Hármashatár-hegy.

Smerom k Dunajskému oblúku, kde sa stretajú pohoria Pilis a Visegrádi-hegység môžeme prejsť po jednej z najkrajších úžľabín krajiny (údolie potoku Dera-patak), ale nemožno vynechať ani Dobogókő (Dupací kameň), ktorý je považovaný za kolísku turistiky v Maďarsku.

Z územia ležiaceho na západ od Dunaja sa lúčime pohľadom na hrad vo Visegráde, odkiaľ pokračujeme smerom k pohoriu Börzsöny. Jeden po druhom zdolávame vyhliadkové body, po rozhľadni Julianus-kilátó nás čaká vrch Nagy-Hideg-hegy a najvyšší vrchol pohoria, Csóványos. Pokračujeme smerom k miernym svahom pohoria Cserhát, míňame úhľadné „palócske“ dediny, spomedzi ktorých musíme vyzdvihnúť obec Hollókő. Rozlúčime sa s kopcami a smerujeme k najvyšším vrcholom Maďarska k obľúbenému pohoriu  Mátra. Po hrebeni prídeme k 964 metrov vysokému vrcholu Galya-tető, odkiaľ sa nám z rekonštruovanej rozhľadne naskytne prekrásna panoráma. 

Pokračovaním po hrebeni prídeme k najvyššiemu bodu krajiny. na 1014 metrov vysoký vrchol Kékes-tető, odkiaľ nás čaká najviac namáhavý úsek Modrej trasy medzi pohorím Mátra a Bükk. Členitý terén nás neustále núti k lezeniu po svahoch hore a dolu po oboch stranách menších vrcholov, ale krásny pohľad, čo sa nám naskytne z vyhliadkových miest je zaslúženou odmenou. Prejdeme na najvyššie položené miesto Maďarska, pokračujeme po pohorí s najväčšou priemernou výškou.  Naša cesta vedie po neporušených lesoch a slnečných lúkach. Malebná krajina pohoria Bükk je tvorená skalnými útvarmi dvíhajúcimi sa nad okolitú krajinu.

Z trasy sa miestami oplatí urobiť menšiu zachádzku, aby sme navštívili také pozoruhodnosti, akou je cisteriánsky kostol v Bélapátfalva, alebo najvyššie vyhliadkové miesto v pohorí Bükk, rozhľadňa Petőfi-kilátó na 956 metrov vysokom kopci.

Z pohoria Bükk pokračujeme cez pahorkatinu Borsodi-dombság a priblížime sa k najsevernejšej geografickej časti Maďarska, ku krasovému územiu Aggteleki-karszt. Ak sme tu ešte neboli určite nevynechajme návštevu úchvatnej jaskyne v Aggtelek. Sústava jaskýň na maďarsko-slovenských hraniciach Baradla-Domica je súčasťou svetového dedičstva. Svojou 25 kilometrovou dĺžkou a impozantnými kvapľovými útvarmi a dobre vyznačenou turistickou infraštruktúrou nám umožňuje nahliadnuť do vnútorných častí zkrasovateľých vápencov.

Trať Modrej trasy pokračuje po chudobnej, ale z hľadiska kultúrnych hodnôt a architektonických pamiatok bohatej krajine pohoria Cserhát. K pohoriu Zempléni-hegység prídeme pri hrade v Boldogkő, ku ktorému sa z Modrej trasy dostaneme malou zachádzkou. Pre najmenej známe pohorie Maďarska sú charakteristické vyvýšeniny v tvare pravidelného trojuholníka a hradné zrúcaniny nachádzajúce sa na vysokých skalných bralách, ako je napríklad hrad vo Füzéri.

Pokračujeme smerom na sever a prídeme k najvyššiemu bodu Zemplénu, na 895 metrov vysoký vrch Nagy-Milic, ktorý leží na štátnej hranici. Nakoniec prídeme do obce Hollóháza, ktorá je známa svojim porcelánom. Tu nájdeme aj pomník na konci (začiatku) Modrej trasy.

Krátka história Modrej trasy

Zväz maďarských turistov - Magyar Turista Szövetség v roku 1930 rozhodol  vybudovať trasu modrej značky vedúcej cez celú republiku a vyznačil východzí a koncový bod trasy. Pôvodná trasa viedla z pohoria Bükk po Bakony, ktorej cieľom bolo spojenie hlavných línií jednotlivých pohorí. Vytvorenie takejto trasy na ktorej môžno spoznať turistické zaujímavosti krajiny. Vyznačenie chodníkov a zakreslenie značiek pokračovalo pomaly, počas 2. svetovej vojny boli práce pozastavené pričom do roku 1938 boli 4/5 trasy už hotové. Dnešný rozsah dosiahla Modrá trasa až po zmene režimu, vtedy sa za východzí bod vyznačil dovtedy nedosiahnuteľný vrchol Írott-kő.

V roku 1938 bolo zorganizované štátne putovanie, tzv. "Országos Vándorlás" už po modro vyznačených trasách, ktorej dali názov Svätoštefanské putovanie (Szent István vándorlás). Jedna skupina turistov vyrazila zo západu a druhá z východu, stretli sa na Dobogókő (Dupací kameň). Táto udalosť je považovaná za „vysvätenie“ Modrej trasy. Podľa pôvodného plánu sa táto akcia mala zopakovať každých 5 rokov, no nestalo sa tak.

Budapeštiansky klub s názvom Budapesti Lokomotív Sportklub Természetjáró Szakosztály v rokoch 1950 vytvoril nové turistické hnutie, ktoré spojilo trasy modrej značky s putovaním, celú trasu rozdelili do niekoľkých úsekov a tých, ktorý trasu prešli, odmenili. Po Modrej trase zo začiatku prešli iba členovia odboru železničiarov, neskôr túto možnosť mohli využiť aj iní milovníci prírody. Pre veľký záujem organizátori prenechali túto úlohu v roku 1961 Zväzu milovníkov prírody, neskoršiemu Zväzu maďarských turistov, ktorý je odvtedy výhradným organizátorom Modrého okruhu.

Modrá trasa sa preslávila televíznym seriálom Pála Rockenbauera v roku 1979 pod názvom Jeden a pol miliónov krokov po Maďarsku (Másfélmillió lépés Magyarországon). Kult hlavnej turistickej trasy žije dodnes. Od roku 2010 zaznamenali rekordný počet turistov, ktorí prešli po Modrej trase.

Mapa: Miesta na pečiatkovanie Veľkej modrej trasy

Oficiálny zoznam miest s pečiatkou (v pdf)