Malý okruh Nagymaros - Hegyes-tető

Vyrážame od Nagymaros-Visegrád vasúti megállóhely (železničnej stanice Nagymaros-Visegrád), popri Szent Kereszt-templom (kostole sv. Kríža), ktorý má vežu zo stredoveku.  Po Országos kéktúra (celoštátnej modrej túre) sa premiestnime cez Szent Imre herceg tér (námestie princa sv. Imricha) a pôjdeme smerom na Kalváriu. Po ceste môžeme vidieť krásnu vyrezávanú bránu domu č. 4., ktorá je charakteristická okrem švábskych domov Nagymarosu aj celého Dunakanyar (ohybu Dunaja). Ak niekto prichádza kompou z Visegrádu, po železničnú stanicu sa môže stretnúť mnohými, nikde veľmi krásne zrekonštruovanými bránami. O jeden roh ďalej, na spodku schodov Kalvárie nájdeme prezentačnú tabuľu č. 2. Nagymarosi Gesztenyés Tanösvény (Gaštanového náučného chodníka Nagymaros). (Prvý je na brehu Dunaja). Asi cez 1,5 kilometra pôjdeme po náučnom chodníku.

Pôjdeme po schodoch Kalvárie, kde v 20. rokoch 20. storočia na mnoho schodov vyryli mená darcov. Panoráma na Visegrádi vár (Vyšehradský hrad) pri Kálvária-kápolna (kaplnke Kalvárie) ešte nie je ozajstná, ale oplatí sa aj tu si odpočinúť. Ďalej napravo od kaplnky sa dostaneme medzi jedlé gaštany, po ktorých náučný chodník je pomenovaný; tu, na hore Fehér-hegy žiaľ ich 86 % vyschlo, preto nad vegetáciu skoro bujarú v úrovni očí vyčnieva les mŕtvych konárov. Na iných častiach Nagymarosu gaštanové lesy nie sú až tak choré, ale žiaľ úplne zdravý nie je ani jeden. Podľa tradície ešte za vlády Roberta Karola (1301–42) sadili jedlé gaštany.

Na druhom konci sadu, po 4. prezentačnej tabuli sledujeme cestu na ľavej strane. Nech neodstraší nikoho veľká burina s ostružinami, žihľavou, pretože naozaj treba ísť tade! Dostaneme sa k tabuli č. 5. Kto tu bude neistým v otázke že kade ďalej, nech si to nevyčíta sám sebe! Treba ísť doľava po asfaltovej ceste. Pri 6. tabuľke už sa nám otvára na Vyšehrad a Dunaj stredný výhľad, a od 7. tabule nemusíme viac vymýšľať, pretože po strmom zostupe cestu ukazujú šípky vyrobené z dreva, končiace vo forme gaštanov. Pri 8. tabuli prezentujúcej flóru doteraz strmá, slnečná cesta sa zmení na cestu s takou istou strmosťou, ale aspoň tienistú.

Tu by sme sa hnevať, že keď sme už raz vyšli hore, načo musíme zísť? Nech to berie každý podľa svojho charakteru - na utešenie iba toľko, že na tomto úseku budeme vidieť medzi korunami stromov najkrajšiu panorámu Szentendrei-szigetcsúcs (vrcholu ostrova Szentendre). Nakoniec zídeme dole k turistickej značke modrý kríž (K+), na konci Fehér hegy utca (ulice Fehér hegy), pri jednom odpočívadle, odkiaľ sa nám ukáže krásna polkruhová panoráma od obce Lepence po Kismaros.

Odtiaľto avšak už nie je viac zostupov, romantických prechádzok, ale začína strmé stúpanie po niekedy „vláknitej“ andezitovej hornine až po pole Köves-mező, ešte stále po modrom kríži (K+) a po náučnom chodníku. Duby a jasene spestrujú fľaky čiernych borovíc, sprevádzajúc našu cestu až po Köves-mező.

Tu Országos kéktúra (celoštátnu modrú túru) skrižuje modrý kríž (K+) vedúci do Zebegényu, a dáme sa na modrú značku (K) naľavo - kto používa azimut, tak preňho na juh. Ja na nive Köves-mező je odpočívadlo, panoráma a na zem uložené betónové elektrické stĺpy. Kéktúra (Modrá túra) vedie ďalej v dubovom lese, zo začiatku ešte medzi staršími stromami, neskôr v lese, ktorý vytvorili tenšie, mladšie stromy. Pred čistinkou s názvom Világos-tér sa pripája turistická cesta so žltou značkou (S). To a Kéktúra (Modrá túra) sú výborne vyznačené - predchádzajúci modrý kríž (K+) až tak veľmi nie -, preto by sme sa mohli pohodlne popozerať, keby sa nezačínalo opäť stúpanie, kde človek pod svojimi nohami vidí iba kameň a lístie, a dúfa, že vrchol Hegyes-tető (482 m) pre tektonické pohyby nebude viac rásť za posledné mesiace.

Dostali sme sa k Julianus barát-torony (veži brata Julianusa), ktorá bol postavená v rokoch 1938–39, a z jeho vrchu sa nám otvára pred očami prekrásna panoráma. Najzaujímavejšie je, že nevidíme celý Dunakanyar (ohyb Dunaja), lebo Dömösi-szoros (priesmyk Dömösi) zakrýva Szent Mihály-hegy (hora Szent Mihály), avšak na východ môžeme vidieť miernejší Dunakanyar (ohyb Dunaja) s Visegrád (Vyšehradom), Szentendrei-sziget (ostrovom Szentendre), výletnými loďami, a na západ s mestom Szob, Pilismarót a súlodiami.

Po rozhľadni prechádzame cez Ürmös-rét (lúku Ürmös), ktorú skrášľuje veľká anténa mobilných operátorov, a po tienistej ceste zídeme dole až po Szent Mihány nyereg (sedlo Szent Mihály). Žltú značku (S) tu zanecháme, a z toho odbáča turistická modrá značka (KΩ) vedúca k Remete-barlang (jaskyni Remete). Avšak my ideme ďalej po Országos Kéktúra (celoštátnej modrej túre), medzi dubmi a jaseňmi, na začiatku strmo, kde na strom s modrou značkou (K) niekto namontoval tabulu s nápisom „Balu-ösvény“ (Baluho chodník). Je inštalovaný akurátne, ale je otázkou, že kto je ten Balu (viem, viem, že Kiplingova...) a odkiaľ kam vedie.

Po strmom zostupe cesta sa zmení na mierne Templom-völgy (údolie Templom), i keď nebude ľahšia, lebo na pravej strane pôjdeme popri hlbokom jarčeku. Tu môžeme vidieť zaujímavý detail. Medzi dubmi, jaseňmi a javormi sa zjaví buk vo výške asi 150–200 metrov nad morom, i keď je to charakteristické na úroveň nad 500 metrov. Dôvodom toho, že bukový les existuje až po krajný dom obce Nagymaros, je charakteristická mikroklíma Templom-völgy (údolia Templom) otvorenej na sever.

Po zanechaní i posledného buku sa dostaneme do obce, kde Templom-völgy (údolie Templom) dostala názov na mape ulica Diófa. Po tejto ulici môžeme prežiť históriu Nagymarosu z hora, od domov kadejakých, vysnili sme veľké z lacného úveru v 70-80-ych rokoch, ale na dokončenie už sme nemali čas, cez kockovité domy konsolidovaných 60-ych rokov, po švábske dvory s ozdobenými bránami chudobných malých domov 20-ych rokov, ktoré charakterizujú okolie Nagymaros-Visegrád vasúti megálló (železničnej zastávky Nagymaros-Visegrád). Pod schodmi Kalvárie sa kruh uzatvoril; ešte jeden roh a sme sa vrátili späť.