Lesné korzo Károlya Gucklera

 Itinerár

• Zo zastávky Fenyőgyöngye pokračujeme smerom hore po modrej značke K Modrej trasy.
• Pri menšej pravotočivej zákrute prejdeme na zelenú značku Z+.
• Zelená značka Z+ vedie po ceste Károlya Gucklera.
• Pri sedle Virágos-nyereg (Zakvitnuté sedlo) prejdeme smerom doprava na modrú značku K+, ktorá nás privedie k autobusovej zastávke Erdőalja út (Podlesná). 

Detailný popis trasy 

Vo svahu vrchu Hármashatár-hegy

Reštaurácia Fenyőgyöngye bola postavená v roku 1935, ktorá dodnes funguje. Meno reštaurácie poukazuje na vysadené ihličnaté stromy okolia. Dlhá prechádzková trasa smerujúca na vrch  Hármashatár-hegy, ktorá je súčasťou Modrej trasy sa začína od reštaurácie. Zo začiatku pôjdeme po modrej značke K v zmiešaných lesoch po kamenistej ceste, miestami sa prechádzame v borovicovom lese. Sledujeme asfaltovú cestu vedúcu na vrch Remete-hegy, následne ostrou ľavotočivou zákrutou prejdeme na vrch Tábor-hegy. Pri vodárni prejdeme cez asfaltovanú cestu a pokračujeme po rovnej, kamenistej ceste. Čoskoro na pravej strane objavíme turistickú cestu označenú značkou Z+, kde sa začína ďalší náš úsek. Pokračujeme po asfaltovej ceste, onedlho odbočíme ostro doprava.

Po ceste Károlya Gucklera

Prejdeme na chodník Gucklera. Z tabúľ umiestnených popri chodníku sa môžeme dozvedieť zaujímavé informácie o okolitej krajine a pod nami ležiacej mestskej časti, Óbuda. Široké lesné korzo zhruba po 1 km sa ostro stáča a začína stúpať po svahu vrchu Hármashatár-hegy. Na nezvyčajne strmom svahu sú miestami umiestnené aj menšie oporné múriky, ktoré podopierajú eróziou skúšaný chodník, ktorý je ale vo veľmi dobrom stave. Hneď pri prvej významnejšej zákrute sa nám naskytne pohľad na mesto. Budapešť leží hlboko pod nami, počujeme iba tlmený hukot mesta.

Zprava sa pripojí zelený chodník ZΩ, ktorý vedie od jaskyne na vrchu Tábor-hegy, následne po mierne skalnatom svahu obídeme Údolie Kis-Farkas-torok (hrdlo malého vlka). V zatáčke je umiestnený výklenok, z ktorej sa nám naskytne krásny pohľad na polovicu hlavného mesta, Budapešť. V pripevnených ďalekohľadoch chýbajú šošovky (tie tam neboli ani pôvodne), zaujímavé riešenie nás iba nasmeruje na niektoré detaily z neuveriteľne bohatej panorámy – most, kaštieľ, sídlisko.

Opäť zazrieme mesto, nasleduje suché Údolie Nagy-Farkas-torok (hrdlo veľkého vlka), v ktorého spodnej časti nájdeme vodu iba po, resp. počas prudkých dažďov. Prejdeme okolo ďalšej vyhliadkovej terasy, pred sebou máme dlhý, rovný lesný úsek, túto časť korza vyhľadáva menej turistov. Naľavo sa objaví Gucklerova skala, mierne sutinové dolomitové bloky sa postupne spustili dole po svahu a tak  sa dostali na svoje súčasné miesto. Vedľa nich bolo vytvorené oddychové miesto pre turistov, na skale je umiestnená pamätná tabuľa  Gucklera.

Na ďalšom úseku bol chodník miestami mierne zničený prirodzenými eróznymi procesmi, sem-tam sa zúži, inde prejdeme okolo dvora drobného kameňolomu. V tejto časti sú viac zreteľné stopy poľadovice z decembra 2014, ktorá spôsobila značné škody v regióne. Kvôli popadaným, zlomeným stromom sa les javí nepriechodným. Na konci chodníku sa strmosť svahu zmierni a prídeme do sedla Virágos-nyereg. (Zakvitnuté sedlo)

Späť do mesta

Sedlo ležiace medzi hrasťami je uzlom turistických chodníkov. My musíme nájsť napravo sa nachádzajúcu modrú značku K+, ktorá ide akoby protichodne s našim doterajším smerom. Vstúpime medzi stromy a pokračujeme po chodníku vedúcom paralelne s lesnou autocestou smerom dole. Vo svahu vrchu Vihar-hegy terén už nie je tak strmý ako pod Gucklerovou cestou. Príjemnou prechádzkou prídeme na koniec cesty Erdőalja út (Podlesná), k bráne záhradného mesta. Pred nami je ešte cesta v dĺžke zhruba 1 kilometra, ktorá nás čaká k autobusovej zastávke, kde sa náš výlet skončí.