Drak a kamenné vodopády

Itinerár

• Z autobusovej zastávky pôjdeme smerom na severozápad po ulici Kossuth utca, nasledujeme zelenú značku Z.
• Po značke ZL urobíme krátku obchádzku ku Kaplnke Sv. kríža.
• Pokračujeme po zelenej značke Z.
• Od turistickej chaty Károlya Kaána pokračujeme po modrej značke K smerom ku kamenným vodopádom.
• Pri strieške pomenovanom po Bélu Kaszaovi pôjdeme po modrej značke K▲ hore až po štít vrchu Sv. Juraja (Szent György-hegy).
• Vrátime sa späť k strieške a pokračujeme ďalej po modrej značke K. 
• Obídeme Poľskú kaplnku (Lengyel kápolna) zľava a po žltej značke S sa vrátime k turistickej chate.
• Odtiaľ pokračujeme po zelenej značke Z, po ktorej sa vrátime do obce Kisapátiba.

Detailne o trase

Medzi vinohradmi po turistický dom Károlya Kaána

Z autobusovej zastávky pôjdeme smerom na severozápad po ulici Kossutha po zelenej značke Z. Za školou odbočíme doľava, medzi vinohradmi sa pomaly začne terén dvíhať. Pokračujeme smerom k slávnym kamenným vodopádom vrchu. Po 300 metroch, pod bielymi agátmi sa odkláňa zelená značka ZL do prava. Krátkou obchádzkou prídeme k najstaršej kaplnke vrchu, ku Kaplnke Sv. kríža. Obec Kisapáti bola do 13. storočia majetkom benediktínskych mníchov na panónskej hore. V roku 1244 panonhalmský opát Salamon dal postaviť malú kaplnku. Vo svätyni sa nachádza neskoro stredoveký oltár a na stenách sú viditeľné časti fresiek tiež zo stredoveku. Okrem tejto sa na vrchu Sv. Juraja nachádza ešte päť ďalších kaplniek a jedna zrúcaniny kaplnky.

Už spred budovy sa otvára krásny výhľad smerom na vrch Csobánc. Pokračujeme po zelenej značke Z, odkiaľ uvidíme prekrásnu panorámu okolia, vidíme tvrdoše Hegyesd, Tóti-hegy a Gulács a zazrieme aj vulkanický štít vrchu Kab-hegy.

Dobre je viditeľná aj skalná stena vrchu Sv. Juraja nazvaná ako Sokol (Vércse-szirt), ktorého dnešná podoba vznikla počas zosuvu. Základ vrchu tvoria panónske vrstvy, ktoré sú menej odolné voči erózii a deflácii ako je bazalt (čadič). Na okrajoch bazaltovej „čiapky“ (a kvôli prasklinám aj pod ňou) vznikol nedostatok materiálu a preto pod váhou bazaltového príkrovu tieto vrstvy sa vyšmykli spod obrovských bazaltových más. Tento proces bol posilnený ešte tým, že rad panónskych vrstiev sa premočili a ílovité vrstvy fungovali ako šmykľavka pre bazaltové telesá. V zime v roku 1757 obrovská bazaltová hmota skalnej steny Sokol pochoval pod seba 24 prešovní, o ľudských obetiach nie sú informácie.

Turistický dom Károlya Kaána a jeho okolie

Medzi útulnými pivnicami cez malé lesné časti čoskoro prídeme k turistickému domu Károlya Kaán, ktorý sa nachádza pod kamenným vodopádom. Postavený bol v roku 1934, bol prvým celoročne fungujúcim turistickým domom Balatonskej vrchoviny. V blízkosti sa nachádza 32 metrov dlhá jaskyňa Sárkány-barlang (Dračia jaskyňa) a tiež malá ľadová sutinová jaskyňa nazvaná ako Kis-Sárkány-barlang (Jaskyňa malého draka). Jaskyne vznikli následkom spadnutia bazaltových stĺpov, medzi úlomky ktorých sa vytvorili úzke otvory, labyrinty. Nemôžu sa preto považovať za skutočné jaskyne, keďže sa nevytvorili v pevnej zemskej kôre, ale v úlomkoch. Zľadovatenie dutín sa vytvoril vniknutím studeného vzduchu v zime do neustále vlhkých chodieb. Z dôvodu úlomkov potom z chodieb s veľkou plochou prúdi vzduch smerom von, zatiaľ čo veľká plocha dutiny odčerpáva zo svojho okolia toľko výparného tepla (ďalej ochladzuje jaskynný vzduch), že niektoré úseky priechodu sú po väčšinu časť roka opäť pokryté ľadom.

Podľa miestnej legendy dakedy veľmi dávno pristál na vrchu Sv. Juraja drak, ktorý sa ubytoval v jaskyni v severnom svahu vrchu. Draka sa všetci veľmi báli, každý rok počas letného slnovratu si vyžiadal jedno krásne dievča. Obyvatelia obce s tým nemohli nič robiť, preto mu vyhoveli. Raz však drak ochorel a dievča, ktoré mu poslali pomocou bylinkárky ho vedela vyliečiť. Drak na vyjadrenie svojej vďaky už viac neubližoval miestnym, ale začal ich ochraňovať. Stalo sa, že stádo oviec napadol vlk. Jedno ráno, keď drak zabil vlka, položil jeho telo na schody kostola. Keď drak zomieral, svojim posledným vdychom schladil vzduch v jaskyni. Podľa iného príbehu drakovi sa vzoprel Sv. Juraj, ktorému sa ho podarilo zabiť.

Vznik vrchu a kamenných vodopádov

K najznámejšiemu pozoruhodnosti vrchu, ku kamenným vodopádom vedie sa dostaneme po schodoch nasledovaním modrej značky K, ktorá sa ťahá strmo popri ruinách kamenných balvanov. K poslednému zosuvu došlo v zime na prelome rokov 1999/2000, kedy sa rozpadli dve kamenné stĺpy vodopádu.

Od úpätia hory po dvíhajúcom sa kuželi šliapeme po sedimentárnych vrstvách Panónskeho jazera. Počas sopečnej činnosti sa okolo erupčného kanálu vytvorila 4-5 metrov hrubá vrstva pyroklastitu – ktoré však nie je na vrchu veľmi viditeľné, nakoľko na väčšine miest je pokrytá úlomkami. Takto vzniknutý tufový prsteň bol pred 4 miliónmi rokov vyplnený roztavenými horninami počas výbuchu sopky, následkom čoho vznikli sopečné jazerá. Po lávových prúdoch nastala dlhšia „prestávka“, sopka vyhasla. Počas tejto doby sa objem sopečného jazera zmenšil, pričom kolmo na plochu vznikla sieť prasklín. Po zvetraní tufového prsteňa bolo bazaltové teleso zo smeru okrajov niekdajšieho sopečného jazera viac zasahované eróziou a defláciou, následkom čoho sa praskliny rozšírili a vytvorili sa zaoblené stĺpy. Takto vznikol slávny kamenný vodopád na vrchu Sv. Juraja. Medzi stĺpmi sa nachádza aj viacero menších jaskýň. Počas chladnutia sopečného jazera došlo k viacerým výbuchom. Produktom týchto výbuchov je tzv. horná vrstva tufy žltkastej farby, ktorú nájdeme na viacerých miestach na južnej strane vrchu. Ku koncu sopečnej činnosti sa dostala na  zemský povrchu láva bohatá na plyny, z ktorej vznikol bazaltový štít vrchu v tvare kužeľa.

Hore na štít

Potom ako sa dostaneme hore medzi skaly, oplatí sa urobiť malú obchádzku doprava, odkiaľ uvidíme na kamenný vodopád. Pokračujeme smerom na sever a od vrchu Tóti-hegy zbadáme tvrdoše ohraničujúce kotlinu Káli. O niečo ďalej sa týči vrch  Kab v popredí s menším kužeľom Hegyesdu, následne po vrchu Agártető pohľadom dosiahneme mesto Tapolca, za ktorým uvidíme baníckou činnosťou poznačený masív vrchu Haláp a vrch Cseket. Trošku ďalej sa dvíha vrch Somló, za ním vrchu Rendeki, na ktorého úpätí stojí hradný vrch v meste Sümeg. Panoráma sa končí severnými bazaltovými vrchmi pohoria Keszthelyi-hegység.

Odtiaľto pokračujeme po modrej značke K v severnom údolí vrchu po striešku nazvanou po spisovateľovi Bélu Kaszu. Následne prejdeme na modrú značku  K▲  a pokračujeme po štít vrchu Sv. Juraja (Szent György-hegy). Chodník vedie v druhotnom lese, ktorý pokračuje ďalej cez krovie tvorené najmä svíbom a slivkou trnkovou. Lavice nižšie nám môžu poslúžiť počas nepriaznivého počasia, ale v každom prípade sa oplatí vyjsť o niečo vyššie, odkiaľ už uvidíme čarovný pohľad na okolitú krajinu smerom na juhovýchod. Úplne najkrajší pohľad sa nám naskytne až zo samotného štítu, posledný úsek je strmší. Na okraji panorámy vidíme pohorie Keszthelyi-hegység pokračujúc vrchmi Szigligetu tvorenými pyroklastitmi cez vrch Badacsony až po vrch Hegyestű na východnom okraji kotliny Káli-medence. Za dobrých poveternostných podmienok môžeme zazrieť aj vrch Csúcs-hegy nad obcou Sajkod.

Cesta na „sukňu“ vrchu

Z vyhliadkového bodu sa vrátime po striešku, kde odbočíme doprava po modrej značke K vedúcej ponad skalou Vércse-szirt (Sokola). Počas cesty môžeme viackrát zbadať hornú vrstvu pyroklastitov vzniknutých počas tretej fázy vulkanickej činnosti. V minulom storočí sa tu pestoval vinič, ale dnes tu už nájdeme iba zarastené pozemky. Čoskoro prídeme k ďalšiemu vyhliadkovému bodu, odkiaľ uvidíme smerom k Balatonu. Naša cesta ďalej vedie popri terase bufetu nazvanom „Mennyország“ (Nebo). Hlbokú cestu lemujú aj pastviny na silikátovom podklade, ktoré je vhodným prostredím pre špeciálny druh paprade – podmrky hadcovej (Notholaena marantae), ktorý na území Maďarska nájdeme iba tu. Spomedzi živočíchov patrí k najvýznamnejším sága stepná (Saga pedo), ktorá je najväčším druhom hmyzu v Európe. V križovatke nižšie pokračujeme rovno a ľavotočivou zákrutou prejdeme na juhozápadnú stranu vrchu.

Pozoruhodnosti popri hornej časti poľnej cesty

Chodník pokračuje popri niekdajšom vinárskom dome k studni s levou hlavou (Oroszlánfejű-kút) z roku 1901. Studňa má kvalitnú, mäkkú vodu, preto sem niektorí chodia aj z väčšej diaľky. Určite ochutnajme! Voda z vyššieho prameňa sa dostane do studne cez potrubie.

Zhruba o 200 metroch prídeme k dvom známym budovám. Jednou z nich je prešovňa Tarányi, ktorá pochádza z 18. storočia bola podľa niektorých zdrojov postavená na základoch kaplnky z doby Arpádovcov. Vedľa prešovne stojí Poľská kaplnka (Lengyel-kápolna), ktorá bola postavená v roku 1775. Obidve budovy zdobené kamennými sochami boli postavené rodinou Tóti-Lengyel. V kaplnke môžeme vidieť sochy Sv. Juraja, Sv. Imricha, Sv. Petra, Sv. Pavla, Sv. Antona a Sv. Jozefa, na tympanóne sú umiestnené sochy Sv. Štefana a Sv. Ladilsava. Pred kaplnkou sa nachádza kamenný kríž z roku 1834.

Pokračujeme po žltej značke S vedúcej naľavo od kaplnky. Z chodníku je naďalej pekný pohľad na juhovýchodnú časť Tapolcskej kotliny a na Balaton. Značka prudko odbočí doľava a vedie nás ku kaplnke Ify pod skalou Vércse (Sokol).

Kaplnka Ify

Popri turistickom chodníku stojí kamenný kríž, na ktorom sa nachádza nápis: Ludovico memento morti, tj. Ľudovít, pamätaj na smrť. Kaplnka bola pomenovaná po Ľudovítovi Ify, niekdajšom farárovi z Fonyódu, ktorý počas II. svetovej vojny ukrýval veľa osôb. Neskôr sa vzdal politiky a pridal sa k rádu premonštrátov. Po zrušení rádu sa vrátil späť na vrchu Sv. Juraja, kde vybudoval vlastný statok. Vo svojom domove slúžil omše a prijímal návštevy, najmä kňazov. Im dal znamenie vytýčením maďarskej vlajky, že je pripravený prijať návštevu.

Na statku sa nachádza päť budov v ruinách. Kaplnka Emmaus slúžil ako obytný dom niekdajšiemu farárovi. Lajos Ify dokázal zložiť harmónium, jeden z jeho diel sa dodnes nachádza v zničenej budove, ale je v nepoužiteľnom stave. Budova pomenovaná ako Nectar fungovala ako prešovňa, v Animale bývali jeho zvieratá. Budova pomenovaná ako Nazart a Remete-lak (obydlie pustovníkov) boli obytnými domami. V zadnej časti pozemku nájdeme tri pohrebné miesta, medzi ktorými v strednej leží niekdajší kňaz, ktorý vraj si sám urobil aj rakvu – rok úmrtia každý rok vymenil. Zomrel v roku 1967 vo veku 74 rokov. Jeho poslednej vôlou bolo, aby bol pochovaný na tomto mieste.

Kaplnka Emmaus je v súkromnom vlastníctve, preto nie je prístupný verejnosti. O jeho okolie sa snaží starať skupina miestnych, ale v zime v roku 2019 sa časť strechy prepadla.

Späť do Kisapáti

Zhruba o sto metrov ďalej sa nachádza ortodoxná kaplnka, ktorá vznikla prestavbou zničenej prešovne vďaka otcovi Martinovi. Ku kaplnke patrí aj obydlie pustovníka, ktorý mních postavil sám (vyštudoval kamenárstvo). Vlnitý chodník vedie cez smrečinu po menšom svahu. Na jar počas kvitnutia zimozelne je pekný pohľad na fialový kvetinový „koberec“. Od turistickej chaty Károlya Kaána pokračujeme po zelenej značke Z až do obce Kisapáti, kde sa trasu začali.