Zdieľať
Pamätať
Vytlačiť
GPX
KML
Naplánovať výlet
Vložiť
Fitness
Diaľková túra Konštrukcia

Boldogkőváralja - Nagy-nyugodó (OKT-26.)

Diaľková túra · Northern Hungary Bergland · Otvorené
Zodpovedný za tento obsah
Magyar Természetjáró Szövetség Overený partner  Výber prieskumníkov 
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • Turistický dom pri Istvánkút
    / Turistický dom pri Istvánkút
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Hrad v Boldogkő
    Fotografia: Gabriella Szlatki, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Kéktúra 5. rész: Aranyösvényen a Zemplén tetejére
    video: Index.hu
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • /
    Fotografia: Barna Burger, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Hrad v Regéc
    Fotografia: Gabriella Szlatki, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Kaplnka Meczner-kápolna v Makkoshotyka
    Fotografia: Gabriella Szlatki, Magyar Természetjáró Szövetség
200 400 600 800 1000 m km 10 20 30 40 50 Boldogkői vár

Vkročiac do Zemplínu sa púšťame do turistiky po pohorí, ktoré je v našej krajine najmenej navštevované  a má skôr karpatskú prírodu. Prechádzame cez skalnaté údolia, jemne skalnaté útesy, vysokohorské zrúcaniny a rozsiahle horské panorámy na tejto časti Modrej trasy.

Otvorené
Stredná
54,6 km
16:30 hod
1675 m
1475 m

Vrchovina Eperjes-Tokaji-hegyvidék sa hlboko naťahuje do tela Hornej zeme a Slovenska. Dlhá, poväčšine severo-južná reťaz vrchu končí na slovenskej strane (Šimonka 1092m) a v podstate sa dá rozdeliť na dve časti. Začínajúc od skupiny Milic-csoport smerom na sever tvoria úzky pás ostrovovito sa vyvyšujúce vulkanické vraky, ktoré sú predelené úzkymy údoliami a nízkymi sedlami. Na maďarskej strane je južná časť Zemplínskeho  pohoria (Zemplén hegység) oveľa viac rozsiahlejšia a mohutnejšia.

Zemplín (Zemplén) aj pre jeho viaceré vlastnosti vytŕča z radu domácich pohorí: i keď jeho najvyšší bod nepresahuje ani 900 metrov, husto sa radiace, pre strednú časť charakteristické 500-700 metrov vysoké štíty tvoria skutočne uzavretú divočinu a živé horské pohorie. Hlavné masy andezitu, ryolitu a iných vulkanických hornín, ktoré tvoria hornatú oblasť, patria do karpatskej vnútornej vulkanickej zóny a ako také sú výsledkom sopečnej činnosti, ktorá začala v dôsledku tektonických pohybov, ktoré sa preháňali horskou korunou. V južnej časti Zemplína (Zemplén) popri zlomoch kotliny ukrývajú malé, dnes už cestovným ruchom čoraz viac využívané dediny.

Mnoho samostatných malých ohniskových centier potiahlo vedľa seba malé vulkanické hory a hoci pôvodné tvary už zmizli, sú ešte aj dnes typické pre krajinu, aj najväčšie mesto v regióne nesie meno „sátoros” po pravidelných trojuholníkových vyvýšeninách . Zemplín (Zemplén) poriadne rozkúskovali po okraji tečúce vodné toky. V sopečných horách sa voda nemôže alebo len ťažko absorbuje, takže je tu veľmi hustá, hlboko rozložená údolná sieť. Ak stojíme na výhliadkovom mieste, sa nám pred očami otvorí v domácich podmienkach nezvyčajný  svet : krížiace sa strmé svahy, ostro sa týčiace štíty, husto rozdelený a rozsiahli horský terén.

Zaujímavé fľaky pokladu romantického zemplína (Zemplén) tvoria miestami skaly obrovských veľkostí. Tieto takto vytvarovalo počas poslednej doby ľadovej ľadové podnebie: do andezitu s porfyrickou štruktúrou sa vsakujúca voda, ktorá sa mení  na ľad s naberaním na objeme rozkúskovala, z časti zbúrala skalu a tak vytvorila tvrdé formy. Z mnohých ich vrchov je výborná panoráma (napr. z bízkej vyhliadky Nagy –Péter mennykő a hrasti Sólyom-bérc, ale k nim patrí aj Pengő-kő, ktorý je bez výhľadu).

Za čarovnú klímu Zemplína (Zemplén) je zodpovedná popri chladnej, vlhkej klíme, obrovského lesného porastu a uzavretej skalnej formácie bohatého terénu aj opustenosť. V celej krajine nie je ešte jedno pohorie, kde by sa dala takto cítiť blízkosť vyšších útvarov Karpát. Napriek tomu aj v dnešných dňoch je málo vyhľadávaným miestom táto v turistickej infraštruktúre zatiaľ zanedbaná oblasť, ktorá zaostáva aj z hľadiska verejnej dopravy.

Na 26. úseku Modrej trasy budeme mať miestami pocit, akoby sme boli už pri niektorých vrchoch Hornej zeme. Vyhľadáme dve nádherné zrúcaniny hradu (Bodrogkő a Regéc), prejdeme po  divokom údolí potoku Arka-patak, navštivíme niekoľko drobných dedín. Nakoniec vstúpime  do romantickej časti stredného Zemplína, navštívime skalnatú vyhliadku Nagy Péter-mennykő a hrasť Sólyom-bérc, prejdeme  brezovým hájom Istvánkúti-nyírjes, ktorý je pozostatkom doby ľadovej s jeho laponskou atmosférou, nakoniec sa otočíme cez lúku Zsidó-rét k východnému okraju pohoria. Naša túra sa končí na stále viac objavených miestach Zemlplínu, medzi vyvýšeninami mesta Sátoraljaújhely.

Autorov tip

  • Nezabudnime  si naplánovať čas na hrady: Boldogkő a Regéc!
  • Ak máme radi skutočné nomádske podmienky, môžeme sa ubytovaťv hĺbke Zemplína (Zemplén),v horárni pri Istvánkút.
  • Spravme si malú odbočku (asi 2x10min.)na najkrajšiu rozhľadňu vrchoviny, na Nagy-Péter mennykő!
  • Z lúky Mlaka sa môžeme vydať k fantastickej panoráme po asi 10 minútach ak vyhľadáme skalu hrasti Sólyom-bérc.
  • Vrchy Sátoraljaújhely a vrchy Sátoros  hegyek sa poriadne rozrástli: nájdeme tu rozhľadňu, bobovú dráhu, lanovku. Dráhu-zipline ako aj zábavný park popri množstve iných zaujímavostí.

Možnosti dopravy na tejto trase

Regéc (OKTPH_136_1, OKTPH_136_2, OKTPH_136_3): autobusová zastávka Regéc községháza

Istvánkúti vadászháztól 4,4 km-re (OKTPH_137): autobusová zastávaka Háromhuta (Középhuta), templom

Makkoshotyka (OKTPH_139_1, OKTP_139_2): autobusová zastávka Makkoshotyka, községháza

outdooractive.com User
Autor
Áron Dömsödi
Aktualizované: 2019-03-13

Obtiažnosť
Stredná
Technika
Vytrvalosť
Zážitok
Krajina
Najvyšší bod
Dorgó-tető, 712 m
Najnižší bod
Makkoshotyka, 140 m
Odporúčané ročné obdobie
jan
feb
mar
apr
máj
jún
júl
aug
sep
okt
nov
dec

Bezpečnostné opatrenia

Od obce Regéc po obec Makkoshotyka pokračujeme po trase ďaleko od sídiel, preto si na cestu pribalme stravu a dostatočné množstvo tekutín!

Vybavenie

Základná turistická výbava:  turistická obuv, oblečenie primerane ročnému obdobiu, pitná voda, strava. K navigácii aplikácia „Természetjáró app.”

štart

Železničná stanica Boldogkőváralja (162 m)
Súradnice:
Zemepisný
48.345479, 21.208664
UTM
34U 515461 5354721

ciel

Sedlo Nagy-nyugodó nyerge (alebo blízke mesto Sátoraljaújhely)

Podrobný popis cesty

Itinerár

Počas celej trasy nasledujeme modrú značku (K).

  • Zo železničnej stanice pôjdeme pešo do obce Boldogkőváralja.
  • Z obce prejdeme do obce Arka.
  • Z Arky prejdeme pešo do obce Mogyoróska, potom do Regéc.
  • Z obce Regéc sa lesnou túrou dostaneme k horárni Istvánkúti vadászház.
  • Od horárni si dáme za cieľ horáreň Eszkála Erdészház.
  • Naša nasledujúca zastávka je obec Makkoshotyka.
  • Z dediny ideme do sedla Nagy-Nyugodó nyereg a náš úsek ukončíme v blízkosti Sátoraljaújhely.

Detailný opis trasy

Železničná stanica Boldogkőváralja – Boldogkőváralja

Zo železničnej stanice prekročiac potok Szerencs-patak, cez ornice ideme pešo k budove čoraz viac sa vyvyšujúceho hradu. Z dopravného pohľadu nesie v sebe opustená železničná trať nešťastné historické dedičstvo: trať preto obchádza dediny na kilometre (kam patria jej zastávky), pretože počas jej stavby okolití zemepáni neuvoľnili svoje pozemky pre železnicu.

Nad svoje okolie sa týčiaci, ledva zachovalý hrad Boldogkővár stojí na skale. V skoršom období Zemplína zatriasli obasťou časté obrovské výbuchy, ktoré roztrúsili množstvo vulkanických úlomkov, medzi nimi aj tufu. Neskôr na viacerých miestach cez túto prikrývku z tufy prešiel z hĺbky vyvierajúci kremeň a tak tak sa vytvorili tvrdé cementové skaly.Preberajúca emulzia zničila  okolité, mäkšie vrstvy a tak vyzdvihla skalu, na ktorú bol v 13. storočí postavený hrad kontrolujúci údolie Hornádu Hernád-völgy. Na malom hrebeni stála bašta, dnes na jej mieste nájdeme na drevenom podstavci dosiahnuteľnú výhliadkovú terasu.

Boldogkőváralja – Regéc

Obídúc hradný vrch, vstúpime do krajnej ulice obce na územie Zemplínu (Zemplén). Zo začiatku pokračujeme po asfaltovej ceste. Nasledovať budeme potok Arka-patak, ktorý je hlboko sa vrytý medzi okraje vrchoviny. Pôvabnú, lesnatú stranu údolia narúšajú miestami opustené kameňolomy, predtým než na konci úzkeho úseku prídeme do malej kotlinky potoku Arka. Upravená dedinka leží v idylickom prostredí a podobne k ostatným dedinkám je čoraz viac obľúbeným rekreačným miestom.

Trošku sa vzdialime od potoka, aby sme cez jednu nepríjemnú húšť a cez niekdajšiu ovocnú záhradu spustili späť k vodnému toku.  Naša cesta viac krát križuje koryto potoka a v strede údolia sa zúži do rokliny. Oblasť robia romantickou kamenné úbočia a tmavé bukové lesy. Naša dlhá prechádzka údolím končí na plošine, kde sa v jej zátoke schovávajú obce Mogyoróska a Regéc. Cez opustené pasienky, nakoniec cez les nad potokom vedie naša cesta do obce Mogyoróska. Prejdúc stúpajúcu hlavnú cestu dediny sa blížime k vrchu Vár –hegy v obci Regéc, ktorého štít a bočný kužel sa vyvyšuje medzi dvoma obcami.

Z priameho prostredia sa ostro týčiaci, po okraji z ryolitu postaveného vrchu Vár-hegy prechádzame lúkami, násladne po nízkom hrebeni sa dostaneme k rázcestiu k hradu vedúcich tabúľ. Pevnosť postavená na konci 13. storočia, zohrávala až do konca 17. storočia významnú úlohu v uhorských dejinách, nejaký čas tu bola aj pokladnicou Rákócziovcov. Nakoniec ho na príkaz cisára zbúrali. Dnes sa rekonštruujú čoraz významnejšie časti a panoráma na vnútornú lesnatú časť Zemplínu je jednou z najkrajších v pohorí. Za dobrej viditeľnosti z terasy reštaurácie nachádzajúcej sa pri vchode máme možnosť vidieť až hreben Kojšovskej hole (Kojsói-havasok) nad Košicami (Kassa), ale ukáže sa nám aj vrchovina Cserhátu (ktorá z tejto výšky pôsobí plocho). Lesnou prechádzkou sa spúšťame do obce Regéc, kde v návštevnom centre s prekvapivým dizajnom, v penzióne Veronika panzió alebo na stĺpe pred hostincom Csobogó vendégház vieme pečiatkovať.

Regéc – István-kút

Zanechajúc za sebou dedinu stúpame v údolí potoku Puskás-patak. Les sa zrazu meni na zvláštne romantický, ako obrovské, machom zarastené kamenné skaly a skalné steny tvoria menšie kamenné more. Chodíme po nezameniteľnej oblasti Zemplínu (Zemplén). Pri lúke Bekecs-rét sa dostaneme na kraj obrovského ihličnatého lesa Dorgói-fenyves, odbočíme doľava a spustíme sa nižšie do malého sedla. Z jedného bodu vidíme smerom k skupine pohorí Milic – csoport a kotline Hegyköz-medence. Obchádzame vrch Tokát-tető a výhľad sa vtedy stane opäť romantickým (divokým), keď sa zjaví tmavý skalnatý štít Pengő-kő. Horniny charakteristické pre Zemplín sa zrodili v okolí bodu mrazu, za studených klimatických podmienok počas poslednej doby ľadovej v trhlinách skál ako dôsledok vplyvu napínania a prielomu zamrznutej vody. Môžeme vyliezť aj na jeho vrch, ale nedúfajme vo výhľad, les zakrýva andezitové stĺpy.

Ďalej kráčajúc v tmavom lese sa zrazu ocitneme v obrovskom holorube, tentokrát sa máme možnosť pozrieť smerom na planinu Bodrog-sík. Naša lesná cestička pôjde ostrou zákrutou vľavo a čochvíľa pri doľava sa otvárajúcej lúke môžeme spraviť odbočku po modrej značke (K) k vyhliadke Nagy-Péter mennykő. Nevynechajme to! Najprv prejdeme cez zamokrenú lúku, následne cez starý rozprávkový bukový les sa dostaneme k radu skál podobných k Pengő-kő. Z jej vrchu sa pred nami otvára jedna z najkrajších panorám vnútornej časti Zemplínu (Zemplén): pohľadom máme možnosť objaviť systém samých rozdelených vrchov pohoria, jeho dlhé údolia a v diaľke nad hradom Füzér sa vyvyšujúcu k vrchu Nagy-Milic.

Pokračujeme ďalej po Modrej trase a opäť križujeme borovicový les, z údolia je miestami počuť hlas potoka. Ako na väčšine územia krajiny, aj tu môžeme ísť len pod osídlenými fľakmi borovic- s ktorým sa musíme kvôli zmene našej klímy chvíľu rozlúčiť. Zanecháme za sebou do prava sa točiacu lesnícku cestu a ideme smerom dole.  Les sa zmení, obklopuje nás hustý brezový háj. Miestami prerušia brezový záves lúky a na spodku cesty stojí biela horáreň: dorazíme k István-kút. Na strome pred turistickým domom nás čaká pečiatka.

István-kút – horáreň Eszkála-erdészház

Na stromoch znaky v tvare dlane ukazujú miesto, kde sa nachádza studňa István-kút. Kráčajúc ďalej sa čoskoro dostaneme k najvýnimočnejšiemu bodu s jedinečnou atmosférou v Zemplíne. V laponskej dekorácii na okraji jazera v brezovom háji stojí z guľatiny postavená horáreň Istvánkúti- erdészház. Žiaľ nie je v dobrom stave, ale kvôli prostrediu láka na seba pohľady všetkých.  Zvýšene chránený brezový les je pozostatkom z doby ľadovej: v tom podnebí sa rozprestieral na väčších plochách, ktorého malý fľak v tomto chladnom kotlinovom údolí sa ešte aj dnes dobre darí.

Rozprávkovo krásny borovicový les sa skláňa nad lesnícku cestu, ako odbočíme na mokrú, typicky zemplínsku lúku Mlaka-rét. V strede lúky, pod skupinou stromov sa nachádza turistické odpočívadlo, kde  sa môžeme regenerovať. Žltá značka (S▲) nás vedie medzi krásnymi skalnatými formáciami k jednému z najočarúcejších bodov v údolí na vrch brala Sólyom-bérc. Odtiaľto dovidíme na bočné horské pásmo údolia s čarovnou lesnou atmosférou, Háromhuta. Je to tichá, opustená, pôvabná časť Zemplínu.

Modrá trasa pokračuje po čoraz viacerých holoruboch, žiaľ nie je to veľmi pekný pohľad.  Pri borovicom fľaku ústí doľava smerom po modrej značke K▲, po ktorej môžeme navštíviť Kerek-kő: sklanatý hrad so zaujímavými farbami sa skladá z ryolitu, ktorý je jedným z vulkanických hornín, z ktorých sa skladá pohorie Zemplín. Máme možnosť vidieť krásnu panorámu: pozeramé sa z vnútra pohoria. Kamkoľvek sa otočíme, obklopujú nás vrchy so strmými svahmi. Výhľad s Hornozemským charkterom kazia len obrovské holoruby a pohľad na les do krajností zneužitý. Divoký charakter Kerek-kő zvyšuje fakt, že v prasklinách skaly sa často nachádzajú vretenice, tieto praskliny sú ich  obľúbeným životným priestorom. Potom ako sa vrátime na modrú značku (K), aj naďalej sa točíme v prázdnych lesoch. Dotkneme sa rázcestia lúky Gerendás-rét a čoskoro dorazíme pod horáreň Eszkála-erdészház. Vedľa nej na strome visí pečiatka.

Horáreň Eszkála-erdészház – Makkoshotyka

Prichádzame po dlhom, postupne sa znižujúcom hrebeni, ktorý uzatvára údolie Háromhuta-völgy. Sadené borovice, mozaika mladých a stredovekých častí lesov nás sprevádza po horskom chrbáte Kecske-hát, z ktorého nakoniec ideme smerom dole. Dorazíme na chránenú časti sennej lúky Zsidó-rét: táto slnečná lúka založená pred storočiami blízkymi obcami, bola vhodným miestom na chov zvierat. Dnes cieľom zachovania  tu žijúcich zriedkavých rastlín ju kosia ako prevenciu pred zalesnením. V jednom smere sa objavia aj krajné domy obce Komlóska. Obídeme jedno údolie, nižšie v peknom bukovom lese prichádzame k prameňu Czifra-kút, kde bolo postavené aj turistické odpočívadlo. Odtiaľto, zhruba za polhodinu, lesnou prechádzkou prídeme k obci Makkoshotyka. V obchode s rozličným tovarom a na rohu ulíc Rákóczi Ferenc a Petőfi Sándor utca, na informačnej tabuli Modrej trasy nájdeme pečiatku.

Makkoshotyka – osada Cirkáló-tanya

Krátko musíme ísť po havnej ulici obce, potom z nej odbočíme doprava a cez záhradu kaštieľa Meczner-kastély postaveného na začiatku rokov 1900, odchádzame z osady. Po krátkej, zarastenej časti lesa kráčame pri jednej poľnohospodárskej tabuli a v diaľke je vidno náš nasledujúci cieľ, nezameniteľný tvar vrchov Sátoros-hegyek. Na druhý smer vidieť obec Makkoshotyka a mesto Sárospatak. Terénu vládne plošina Bodrogu. Prejdúc cez potok Kovács-patak, prechádzame holorubom, s ktorým sa lúčime lezením po rebríku na druhej strane.

Po lesnej cestičke prichádzame k osade Cirkáló- tanya, ktorá je obývaná dodnes – za ňou sa po strane kopca ťahá vinič. Pečiatku nájdeme na stĺpe  maštale.

Osada Cirkáló-tanya – sedlo Nagy-Nyugodó

Cez širokú cestu sa spúšťame na pätu najdlhšieho údolia v okolí, Radvány-völgy, aby sme potom mohli z neho strmo stúpať von. Východná časť strednej hustoty Zemplínu je veľmi bohatá na malé pramene, ktoré zásobujú širokú sieť vody. V sedle prechádza po našej trase aj červená značka (P),  predtým než sa dostaneme k starému stromu Rákoczi–fa. Starý strom je pravdepodobne  predkom okolitých stromov a stráň pravdepodobne počas predošlých výrubov zaľudnil svojimi semiačkami – z blízka máme možnosť vidieť, že jeho ďalší život zabezpečuje aj ľudská pomoc.

Blížiac sa k vrchom Sátoros-hegyek obchádzame čoraz strmšie vyvýšeniny. Hustá, ledva tečúca sa láva sa nemohla roztiecť po povrchu a tak vznikli vrchy kužeľovitého typu. V dolnej časti svahov boli hlboké erózne zákopy, po ktorých nasledovali rýchle, prerušované prúdy po silných dažďoch - tri z nich vyhľadáme aj na najbližších kilometroch. Z jamy Bancsi- gödör sa vyslovene musíme vyštverať . Potom sa miestami priblížime k okraju lesa v peknom dubovom lese, pričom nás turistická trasa núti do únavného chodenia hore-dole. Údolie Pandák-völgy nás opäť núti do krkolomných ukážok, ale toto je posledná takáto skúška, na nasledujúcom krátkom úseku sa reliéf vyrovná.

Kráčame cez sedlo Bányi-nyereg po asfaltovej ceste, kade jazdí aj autobus. Na poslednom kilometri a pol budeme najprv stúpať po strane vrchu Tatárka-hegy, následne po malej čistinke pokračujeme k horskému chrbátu Kecske-hát. Po kamenisto-trávnatej časti miestami romantického vrchu už chodíme medzi vrchmi Sátoros-hegyek. V úzkom sedle nájdeme tabuľu Modrej trasy a na nej veľkú pečiatku Nagy-Nyugodó.

Verejná doprava

Ľahko dostupné mestskou hromadnou dopravou

  • Začať túru môžeme aj zo železničnej stanice Boldogkőváralja vasúti megállohely, napriek tomu, že tam je železničná  doprava veľmi sporadická.
  • Na autobusovú stanicu Boldogkőváralja, arkai elágazás, prichádzajú spoje aj z viacerých smerov.
  • Železničná stanica Sátoraljaújhely vasútállomás je v priamom spojení aj s hlavným mestom.
  • Autobusové zastáky Sátoraljaújhely, Hősök tere, alebo Sátoraljaújhely, vasútállomás sú ideálnym miestom na začatia aj na ukončenie túry.

prístup

  • V obci Boldogkőváralja prechádza Modrá trasa cez autobusovú aj železničnú zastávku.
  • Sedlo Nagy-Nyugodó je spojéné s centrom mesta Sátoraljaúlyhely modrou značkou (K+) , odkiaľ po modrej značke (K) Modrej trase Veľkej nížiny sa dostaneme k železničnej stanici.

Parkovisko

  • Parkovisko nájdeme pri železničnej stanici Boldogkőváralja (v strede ornice).
  • V Boldogkőváralja môžeme auto nechať na platnenom parkovisku alebo v ulici Kossuth Lajos utca parkovať môžeme aj pri rázcestí hlavnej cesty.
  • V meste Sátoraljaűjhely je parkovisko vybudované pri železničnej stanici.
Príjazd vlakom, autom, pešo alebo na bicykli

Kniha doporučená autorom

Mapa doporučená autorom

  • Zemplén (északi rész) turistatérkép


Otázky a odpovede

Spýtajte sa prvú otázku

Máš otázku týkajúcu sa tohto obsahu? Tu je správne miesto, kde sa môžeš opýtať.


Recenzie

Napíš svoju prvé hodnotenie

Buď prvý, kto napíše recenziu a pomôže ostatným.


Fotografie iných


Stav
Otvorené
Obtiažnosť
Stredná
Trasa
54,6 km
Čas
16:30 hod
Stúpanie
1675 m
Klesanie
1475 m
Ľahko dostupné mestskou hromadnou dopravou diaľková trasa etapové trasa vyhliadky možnosť občerstvenia kultúra / história geologické zaujímavosti botanickej zaujímavosti faunistické zaujímavosti zdravá klíma

Štatistika

: hod.
 km
 m
 m
Najvyšší bod
 m
Najnižší bod
 m
Zobraziť nadmorskú výšku Skryť nadmorskú výšku
Pohybom šípok k sebe umožníte zmenu výrezu