Zdieľať
Záložka
Vytlačiť
Naplánovať výlet
Vložiť
Vyhliadka

Vrch Gellért-hegy

Vyhliadka · Budapest und Umgebung
Zodpovedný za tento obsah
Magyar Természetjáró Szövetség Overený partner  Výber prieskumníkov 
  •  Turistická cesta po vrchu Gellért-hegy
    / Turistická cesta po vrchu Gellért-hegy
    Fotografia: Bankó Gábor, funiQ.hu
  • / Vrch Gellért-hegy
    Fotografia: Major Brigi, funiQ.hu
  • / Pohľad na Budapešť z vrchu Gellért-hegy
    Fotografia: Bankó Gábor, funiQ.hu
  • / Pohľad smerom na Pešť z vrchu Gellért-hegy
    Fotografia: Bankó Gábor, funiQ.hu
  • / Socha princeznej Pešť a princa Buda(Budín) na vrchu Gellért-hegy
    Fotografia: Major Brigi, funiQ.hu

Jedným z pozoruhodností hlavného mesta je vrch Gellért-hegy bohatý na prírodné a historické pamiatky. Z každého kúta vrchu sa nám naskytne krásny pohľad na Budapešť. V roku 1987 bol vrch zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO (na základe krásnej panorámy na obe strany Dunaja a Citadely)

 

Jedným z najobľúbenejších turistických cieľov je vrch Gellért-hegy v Budapešti. Zároveň patrí medzi hlavné pozoruhodnosti mesta. Ani niet divu, lebo sa tu nachádza početné množstvo zaujímavostí, ako sú napr. Citadela, Socha slobody, Skalný kostol, Socha Gellérta a vodopád, aby sme spomenuli iba zopár z nich.

Vrch Gellért-hegy je organickou súčasťou budapeštianskej panorámy. Ak ho nenájdeme na niektorej z fotiek o Budapešti, tak je skoro isté, že fotka bola urobená práve z vrchu, ako z jedného z najkrajších vyhliadok mesta. 235 metrov vysoký vrch, ktorý je v skutočnosti skôr kopec, na základe krásnej panorámy na obe strany Dunaja a Citadely bola v roku 1987 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, keďže sú to pamätihodnosti ako z geografického tak i z historického hľadiska.

Názov vrchu sa v maďarčine môže uviesť rôzne: ako geografický názov sa používa v tvare Gellért-hegy (s pomlčkou), a ako časť mesta sa píše spolu - Gellérthegy. Z geografického hľadiska vrch Gellért-hegy tvorí súčasť južnej časti Budínskych vrchov, z východu je ohraničený Dunajom, zo severu hradným vrchom, zo severozápadu vrchom Naphegy (Slnečný vrch) a z juhozápadu vrch Sas-hegy (Orlí vrch). Zo samosprávneho hľadiska vrch leží v 11. a čiastočn v 1. mestskom obvode, v súčasnosti patrí pod správu Riaditeľstva národného parku Duna-Ipoly Nemzeti Park. Územie vrchu Gellért-hegy spadá pod ochranu prírody, strmý svah smerujúci k Dunaju si zachoval svoju prirodzenú podobu.

Botanické hodnoty vrchu v dôsledku neustáleho chátrania veľa stratili zo svojej pôvodnej hodnoty, ale prirodzená flóra sa miestami zachovala dodnes: na jar na niektorých miestach celý svah pokrýva chochlačka dutá a chochlačka plná. V rámci Maďarska iba tu nájdeme prísne chránenú silenku nočnú, ktorá žije na východných skalných stepiach. Pri skalách na južnej strane môžeme nájsť taricu kopcovú. Základom vrchu Gellért-hegy je dolomitový skalný blok, ktorý pravdepodobne vznikol pre 5 miliónmi rokov a neskôr približne pred 2,5 miliónmi rokov sa polámal. Vtedy vznikli vyvýšením vrchy Budínskych vrchov a v dôsledku tohto zlomu sa vytvorili aj termálne pramene v Budíne, medzi nimi pramene Mátyása, Rákócziho a Árpáda. Pri úpätí vrch počas tureckej nadvlády boli vybudované liečebné kúpele, ktorých vodu získavali práve z týchto termálnych prameňov. V súčasnosti nájdeme v blízkosti vrchu Gellért-hegy Kúpele Gellérta, Kúpele Rudas a Rác.

Na vrchu Gellért-hegy, podobne ako na vrchu Sas-hegy dlho pestovali aj viniče, ale v dôsledku epidémie filoxérie boli tieto vinohrady koncom 19. storočia zničené.

História vrchu Gellért-hegy sa ťahá niekoľko tisíc rokov dozadu. Na základe archeologických výskumov počas éry Keltov na vrchu žil kmeň Eraviskov, ktorí vo svahu vrchu vybudovali hrnčiarske dielne a lejárske pece. Rímania po dobytí území, aby zabránili prípadným vzburám kmene presídlili z hory a vytvorili územie s vlastnou správou s názvom civitas Eraviscorum. V dobe Árpádovcov bol vrch pomenovaný ako Kelen-hegy,  dnešný názov dostal po biskupovi Svätom Gellértovi, ktorého podľa legendy v roku 1046 počas povstania pohanov zavretého do suda sotili zo skalnatej časti vrchu do Dunaja. V dobe Árpádovcov nazývali vrch Gellért-hegy aj ako vrch Pest-hegy. Tento názov je odvedený pravdepodobne od slova „pešť“ slovanského pôvodu, ktoré znamenalo pec, dutinu resp. jaskyňu. Meno dostal pravdepodobne po jaskyni Svätého Ivana, v ktorom bol neskôr vytvorený skalný kostol. V súčasnosti sa už názov Pest-hegy nepoužíva na pomenovanie vrchu Gellért-hegy, ale názov mesta (Pešť) ležiaceho na druhej strane Dunaja pochádza práve odtiaľto. Počas tureckej nadvlády vrch pomenovali po moslimskom kňazovi Eliasovi Gürzovi, ktorého Turci považovali za svätého. Po smrti ho pochovali na vrchu. Po vyhnaní Turkov nemecké obyvateľstvo žijúce v Maďarsku pomenovalo vrch ako Blocksberg, čo znamená vrch bosoriek. Podľa istých predstáv domnienky Nemcov o bosorkách sa viažu práve k vrchu Gellért-hegy. Pomenovaný mohol byť aj po vrcholy a opevnenia, ktoré na ňom stojí, ktoré sa podobá na najvyšší bod nemeckého pohoria Harz, na štít Brocken (po nemecky Blocksberg), ktoré bolo údajne od 17. storočia miestom stretávky bosoriek.  

Turci na mieste kaplnky, ktorá stála na vrchole postavili kolové hradby, ktoré boli po ich vyhnaní spálené. Neskôr dal palatín Jozef na mieste niekdajšieho hradu koncom postaviť Hvezdáreň Trnavskej univerzity, ktoré bolo koncom 18. storočia premiestnená do Budína. Žiaľ v roku 1849, počas obliehania Budína bola hvezdáreň zničená. Dnes na severnej strane vrchu sa nachádza hvezdárska budova inštitúcie Tudományos Ismeretterjesztő Társulat (Vedecký populárno-náučný spolok), hvezdáreň Uránia. Na príkaz generála Haynauho v roku1851 bola na vrchole postavená citadela, ktorá fungovala až do Rakúsko-uhorského vyrovnania, do roku 1867ako pevnosť.

Počas stavebných prác Mosta Františka Jozefa – dnešného Mostu slobody (Szabadság híd) v roku 1894 časť vrchu, ktorá vyčnievala z koryta Dunaja v šírke vozovky vedúcej dole z mostu bola odstránená. Výstavba korza a parku vo svahu vrchu Gellért-hegy sa začala na začiatku rokov 1900. V roku 1902 a 1903 bolo vo svahu vytvorená Vodná nádrž Jozefa Grubera, ktorá je dodnes najväčšou vodnou nádržou Budapešti.

Pri úpätí vrchu bolo v roku 1923 v dolnej časti budínskeho nábrežia vytvorené kotvište hydroplánu, aby sa významní hostia čím skôr dostali do slávnych kúpeľov Gellért fürdő.

V jaskyni Sv. Ivana v južnej časti vrchu bolo v roku 1931 po vzore francúzskych Lourdeov vytvorený tzv. skalný kostol zasvätený Matke Božej, ochrankyni Maďarska.

V roku 1945, onedlho potom, ako sa skončilo obliehanie Budapešti, bol umelec Zsigmond Kisfaludi Strobl oslovený na vytvorenie pomníku oslobodenia „Felszabadulási emlékmű", ktorý bol hotový o 2 roky. Tento pomník dnes poznáme ako Sochu slobody (Szabadság-szobor), podobizeň ženy držiacej v ruke palmový list. Za niekoľko desaťročí sa zmenilo nielen názov pomníku, ale aj samotná socha.

Park s názvom Jubileumi park na juhozápadnej časti vrchu bol odovzdaný v roku 1965, práve na 20. výročie oslobodenia.

V roku 2001 na severnej strane vrchu vystavili skupinu sôch znázorňujúcich filozofov z tvorby sochára Nándora Wagnera, Záhradu filozofov. Neďaleko odtiaľ nájdeme sochu Kilátókő-szobor (Socha vyhliadkovho kameňa), ktorá bola odovzdaná v roku 1982, symbolickú sochu princa Budu (Budín) a princeznej Pešť. Táto socha je symbolom zjednotenia mestských častí Pešti a Budína, vznik Budapešti v roku 1873.

Súčasne zo zalesnením svahu vrchu Gellért-hegy, na začiatku 20. storočia sa začalo s zástavbou južného svahu. Do týchto novopostavených víl sa nasťahovali aristokratické rodiny, dôstojníci, obchodníci, univerzitní profesori, právnici, vysokí štátni úradníci. Na mieste jednej z týchto víl, kaštieľu Schmidt bola v roku 1977 postavená budova Vysokej školy štátnej správy  (Államigazgatási Főiskola). Budova na ulici Ménesi út bola v roku 2016 premenovaná na Fakultu štátovedy a verejnej správy Univerzity národnej verejnej služby. V roku 1911 bola tiež na ulicu Ménesi út premiestnená inštitúcia Eötvös József Collegium, ktorá bola založená v roku 1895. Na ulici Kelenhegyi út bolo na začiatku rokov 1900 na základe plánov Gyulu Kanna postavená budova v secesnom slohu, tzv. Műteremház, alebo Művészház (Dom umelcov). Budova je zdobený vlnitým lomeným štítom, farebnými škridlami podobnými ako sú na Múzeu priemyselného umenia (Iparművészeti Múzeum), keramiky so vzormi Huszka a piliere týčiace sa nad múry. V Dome umelcov žilo a tvorilo niekoľko umelcov, medzi nimi napr. Viktor Madarász, Béla Czóbel a József Rippl-Rónai.

Na západnej časti vrchu sa nachádza 168 metrov vysoký, od vrchu Gellért-hegy ťažko oddeliteľný vrch Kis-Gellért-hegy (Malý vrch). Výstavba územia vrchu Gellért-hegy pokračuje aj v 21. storočí: na viacerých miestach boli vytvorené ihriská, parky, okrem toho bolo v roku 2016 vyhlásená výzva na obnovu územia vrchu Gellért-hegy.

Otváracia doba

Otvorené celoročne.

Cena:

Zadarmo.

outdooractive.com User
Autor
funiQ
Aktualizované: 2020-04-08

Verejná doprava

  • Na námestí Gellért tér má zastávku početné množstvo mestských spojov: metro M4, električky č. 19, 41, 47, 47/B, 48, 49, 56 a 56/A, autobusy 7 a 133E a tiež ľod č. D11 a D12.

prístup

  • Z námestia Gellért tér štartuje paralelne s cestou Kelenhegyi út budínska zelená značka Z, ktorá vedie po východnom svahu vrch Gellért-hegy. Po zelenej značke Z▲ prídeme hore až k Soche slobody.

Parkovisko

  • Z juhu sa dá zaparkovať v okolitých uličkách pri námestí Gellért tér. Zo severu, od vodnej nádrže na úseku ulíc Sánc utca-Orom utca, kým zo západu na ceste Szirtes út (Skalnatá), resp. na parkovisku na konci ulice.

Súradnice

DD
47.486222, 19.044585
DMS
47°29'10.4"N 19°02'40.5"E
UTM
34T 352694 5261051
w3w 
///driveway.orchids.ever
Príjazd vlakom, autom, pešo alebo na bicykli

Otázky a odpovede

Spýtajte sa prvú otázku

Máš otázku týkajúcu sa tohto obsahu? Tu je správne miesto, kde sa môžeš opýtať.


Recenzie

Napíš svoju prvé hodnotenie

Buď prvý, kto napíše recenziu a pomôže ostatným.


Fotografie iných


Vrch Gellért-hegy

 Budapest

Špeciálne vlastnosti

Rodiny
  • 2D 3D
  • Obsah
  • Zobraziť obrázky Skryť obrázky