Csobánc (vyhliadka a zrúcanina)

Tvrdoše nachádzajúce sa na západnom výbežku Balatonskej planiny vyčnievajú z roviny Tapolcskej kotliny a údolia Káli-medence ako bašty. V dôsledku špecifického tvaru spolu so zalesnenými horskými chrbátmi a vinohradmi sa stávajú zaujímavými fenoménmi. Niektoré z nich sú v tvare pravidelného trojuholníka, ale napr. medzi turistami najviac obľúbené vrchy Badacsony, vrch Sv. Juraja a Csobánc sú ploché.

Planina Csobáncu je celkom malá, predsa sa na ňu zmestí zrúcanina. Výhľad je úžasný, vidíme celé údolie Káli-medence, všetky okolité tvrdoše a vidíme aj vodnú plochu Balatonu. V diaľke vidíme zelený povrch Keszthelyského pohoria. V severnom smere sa nachádzajú nižšie vyvýšeniny Badacsonyu. Zo serpentín vedúcich smerom hore po východnej strane vrchu sa nám naskytne pekný pohľad na okolitý kraj. Už samotná cesta nám ponúka zaujímavé zážitky.

Budovanie hradu sa začalo v polovici 13. storočia na príkaz šľachticov z Diszelu. V 14. storočí ho vlastnila rodina Gyulaffy južno-talianskeho pôvodu. Po smrti Mateja Korvína na príkaz Pála Kinizsiho bol hrad Csobánc posilnený pred Mikšom Habsburgským. Potom ako sa Budín dostal do rúk Turkov, z hradu Csobánc strážili celú hranicu ťahajúcu popri Balatone, po ktorej viedla línia deliaca Habsburskú ríšu od územia patriaceho pod Osmánsko-tureckú nadvládu. V tých časoch bol hradným kapitánom László Gyulaffy, ktorý získal česť a uznanie počas obliehania vesprémského hradu.

V roku 1561 susedný hrad Hegyesd bol zajatý, hrad Csobánc sa Turkom nepodarilo dobiť ani na viaceré pokusy v nasledujúcich rokoch. V roku 1669 sa hrad dostal do majetku rodiny Esterházyovcov, ktorá ho získala vo veľmi dobrom stave po niekoľkých pokojných desaťročiach. V rokoch 1690 tu pôsobil slávny pobočník Františka Rákócziho II, Adam Béri Balogh.

Potom ako sa podarilo vyhnať Turkov, cisársky dvor z Viedne sa rozhodol hrad zbúrať, ale v dôsledku vypuknutia Rákócziho povstania za slobodu sa tak nestalo. Do roku 1705 bol hrad v rukách cisárskeho vojska, od ktorých ho získali kuruci. 25. februára 1707 sa hrad Csobánc snažilo dobiť vojsko s počtom vojakov okolo 1000 vracajúce sa smerom do Viedne, napriek výraznej presile však neboli úspešný.

Na obrane hradu sa podieľalo 30 pešiakov spolu s 30 šľachticmi, ktorí sa skrývali na hrade so svojimi ženami a deťmi. Nepriateľské vojsko stratilo skoro 400 vojakov. Mená obrancov nesie pamätná tabuľa nachádzajúca sa medzi ruinami.

Nakoniec sa v roku 1709 dostal hrad do rúk cisára a jeho éru ukončilo niekoľko výbuchov. Z niekdajšej stavby zdobenej renesančnými rezbárskymi prácami sa dodnes veľa nezachovalo. V roku 1953 tu prebiehal archeologický výskum a konzervačné práce vďaka ktorým sa podarilo zachrániť niektoré časti okien a dverí v renesančnom slohu. V roku 2003 bola až založená nadácia na obnovu hradu obyvateľmi obce Gyulakeszi, Nadáciu na záchranu hradu Csobánc a Bandérium László Gyulaffyho. Odvtedy vďaka práci miestnych nadšencov sa okolie hradu stáva z roka na rok krajším. Najväčšou novinkou je, že od októbra 2018 sa nachádza aj na vrchu Csobáncu miesto, kde je možné si označiť záznam pečiatkou Modrej trasy.

Otváracia doba

Cena: