Priekopa mesačného svitu

Ťažko priechodné, zatvorené rokliny pohorí boli dlho neznáme miesta, preto mystická atmosféra skalných chodieb bola častou motiváciou vzniku legiend a ľudových bájok. Podobne to bolo aj v prípade Priekopy mesačného svitu, ktorá vďačí svojej popularite nie len prírodným danostiam, ale i takto vytvorenému kultu.

Červená turistická značka P+ za chotárom obce Kiskovácsi nás dovedie do rokliny a obchádza najťažšie priechodné časti. Grandióznym kotlom skalného sveta a úzkou roklinou sa dá prejsť aj po neoznačenom chodníku.

Údolie je v súčasnosti celoročné suché, voda sa do Priekopy mesačného svitu dostane iba počas topenia sa snehu alebo po výdatných zrážkach. Južná strana svahu je stavaná z dacitovej tufy, do tejto mäkkej horniny dokázali vyryť priehlbinu aj vodné toky s malým prietokom vody.

Chodník po rokline

Chodník prechádza ponad potokom brodmi a mostami, okolo všade vidíme akoby rozhádzané okruhliaky a spadnuté kmene. (Lesníctvo zodpovedá za priechodnosť turistickej trasy, väčšie prekážky z cesty odstránia). Turistická značka z kamenistého koryta naľavo ponúka možnosť opustiť roklinu po drevených schodoch, takto sa dá vyhnúť rebríku. Predtým akoby sme si zvolili ľahšiu cestu, oplatí sa pokračovať vpred aby sme videli uzáveru oplotenú obrovskými múrmi.

Roklina je akoby obrázkovou knižkou histórie, veľkým amfiteátrom pestrej sopečnej činnosti v čase aj priestore. Na počiatočnom úseku rokliny sa objavia aj vrstvy usadenín morského dna, cez ktoré sa prebila magma rodiacej sa sopky. Hlavnou hrdinou je tu už krajina poňatá v ohni a jej erózia. Skalný útvar v tvare mierneho oblúku je predelená horizontálnymi líniami, ktoré takto vyznačia hranice jednotlivých vrstiev vzniknuté počas sopečnej činnosti. Najvýraznejšími sú mäkké pásy tufy bledej farby, ktoré vznikli z vulkanického prachu, popola a úlomkov. Na nich sa uložila vrstva s kompaktnejšou štruktúrou pochmúrnejšieho vzhľadu. Hrčovitý pás obsahujúci aj sopečné horniny je výsledkom fenoménu neoblomnej sily: svahom sopky sa prehnal horúci plynový oblak a pevné úlomky, ktoré sa v dolnej časti spiekli v tvrdú horninu (brekcia).

Samozrejme stratigrafické pomery Priekopy mesačného svitu sú omnoho komplikovanejšie, ako bolo vyššie znázornené, ale striedanie jednotlivých vrstiev rôznej tvrdosti zásadne určuje podmienky rokliny: sezónny vodopád vyšší ako 10 metrov pred nami ležiacej kotliny je bodom, kde sa potok prerezal cez masívny vrch a v menej odolnej, hrubej tufe vytvoril priehlbinu. Vo vyšších častiach nad vysokým rebríkom sa zásadne zmení pohľad na roklinu, kde už sa voda do tvrdej, pevnej horniny nevedela vryť.

Rebrík nazvaný ako Meteor bol postavený v roku 1965 (letopočet je viditeľný tiež na machom zarastenej ploche), ale v kotline sa nájdu aj iné stopy človeka. Dutina pri úpätí skalnej steny, jaskyňa v tvare Y je tiež umelého pôvodu, ale nie je jednoznačné na ťažbu akých surovín bola vytvorená.

Potom ako vyjdeme po rebríku vedie cez roklinu drevený most (potom ako po ňom prejdeme môžeme vyhľadať Veľkú skalu = Nagy-szikla alebo môžeme urobiť okruh po červenej značke P+). Priekopa na ďalšom úseku ukazuje úplne inú tvár: chodník obklopený tmavými múrmi vedie v úzkom kaňone.

Úzke koryto s jemnými oblúkmi a schodiskami s nádhernými klenutými kamennými šmýkačkami vyváži strohý objemný povrch skaly. Sopečný chodník, ktorý nás očarí svojou pochmúrnosťou sa po niekoľkých divokých zákrutách s romantickým nádychom opäť vkliní do svetlej, mäkkej vrstvy, ktorú potok opäť ľahko rozdelil na dve časti až kým nenarazil na tvrdú vrstvu brekcie pod ním. Pokračujeme vpred medzi vysokými múrmi, ale nie dlho: roklina sa čoskoro stane plytšou a pomaly sa krotí až sa z nej stane výmoľ s kamenistým korytom. Tu sa môžeme vrátiť na červenú značku P+ pripájajúcej sa zľava, ktorá vedie k staršiemu odpočívadlu vytvorenom na širšej terase.

Stratené kultúry a záhadné jaskyne

Každý, kto sa zaujíma o kultové miesta legiend vytvorených okolo Priekopy mesačného svitu, alebo by sa rád vrátil do východiskového bodu by sa mal pri značke otočiť. Neďaleko je totiž tufová stena vytesaná do Veľkej skaly, ktorá je svojimi archeologickými nálezmi, skalnými výklenkami a umelo vytvorenou jaskyňou (ktorá bola pomenovaná po beťárovi Weiszlichovi) kolískou mystiky a teórií vzniknutých v súvislosti s týmto miestom. Ak by sme to chceli stručne zhrnúť, základom všetkého je predpokladané miesto Starého Budína, resp. opis Anonyma, podľa ktorého vodca Arpád je pochovaný nad prameňom potoka tečúceho v kamennom koryte. Niektorým sa dokonca zdalo, že objavili pohanské obetné miesto a hrob kniežaťa. V skutočnosti boli isté nálezy objavené, ale legendy sa nepodarilo dokázať.

Nebezpečenstvo úrazu

Roklinou vedie turistický chodník v koryte potoka v kamenistom prostredí plnom prekážok. Pri troche opatrnosti by to ale nemala byť vážnejšia prekážka. V období topenia sa snehu alebo výdatných dažďov je však chodník ťažko prechodný, môže sa šmýkať, nebezpečný  a nie vždy je možné prejsť cez potok. Keď je rebrík mokrý alebo zľadovatený, neskúšajte po ňom stúpať!

Na steny je zakázané vyliezať, môže ísť o život! Je tiež prísne zakázané opustiť chodník vedúci roklinou, pretože vegetácia môže zakryť okraj skalnej steny!

Otváracia doba

• Otvorené celoročne. 
• Po výdatných dažďoch sa môže objem potoku zväčšiť, niektoré úseky môžu byť preto nebezpečné. Ak funguje vodopád, rebrík sa môže šmýkať! Za takých podmienok je lepšie turistiku nechať na neskôr!
• V zime je nebezpečné pohybovať sa po ľadových kameňoch, aj rebrík môže byť zamrznutý. Návšteva rokliny sa preto vtedy neodporúča!

Cena: