Múzeum bauxitovej bane Jenő Balása a bauxitovo-geologický park v Gánt

Jenő Balás banský inžinier v roku 1920 objavil obrovskú bauxitovú plochu v chotári dovtedy nepoznanej tichej malej dedinke Gánt. Po dlhej prípravnej fáze sa ťažba začala v roku 1926. Ak sa dnes prejdme cez obec Gánt, v jej južných a východných častiach sa pred nami objaví fascinujúci jav drobné červené kamienky pokrývajúce vlnitý povrch.

V rokoch 1930 patrila baňa už medzi bane vyrábajúce najväčšie množstvo bauxitu a tak nie je ani prekvapením, že počas II. svetovej vojny si na ňu robilo zálusk aj Nemecko. Celú jeho kapacitu postavili do služieb nemeckého vojenského priemyslu. Najväčší výkon mala baňa v produkcii  roku 1953, vtedy vyťažili 600 000 ton rudy, čo je obdivuhodné množstvo aj z toho hľadiska, že počas celého fungovania vyťažili 10 000 000 ton bauxitu. Baňa patrila medzi najlepšie nielen z hľadiska množstva suroviny ale i kvality. Jej prednosťou bolo, že v zložení bol okrem kremeňa aj titán, zirkón, chróm, gálium a berýlium.

Postupne za sebou boli otvárané ďalšie povrchové ťažby, posledná na začiatku rokov 1980 (tu nájdeme dnes náučný chodník). Tá už nemala dlhý život, pretože v roku 1987 sa došlo do bodu, kedy už ťažba existujúcich zásob nebola ekonomicky výhodná, preto sa bane zatvorili. Odvtedy časti tejto krajiny boli sanované a zalesnené.

Prečo ale potreboval po kovu bažiaci nemecký vojenský priemysel bauxit z Gántu? Táto hornina bola základnou surovinou výroby bauxitu, ktorý je potrebný pri výrobe hliníka. Bauxit vzniká v dažďovom podnebí, pri trvalej vysokej teplote ako odpad z akejkoľvek horniny. Pôsobenim tepla a vlhka sa totiž  v hornine nachádzajúce časti chemických látok uvoľnia – okrem hliníka, titánu a železa, ktoré sa hromadia ako oxidy. Bauxit je hornina označujúca podnebie, klimatické podmienky potrebné k jeho tvorbe sa vyskytujú v tropickom podnebí. To zároveň znamená aj to, že hornina nachádzajúca sa popri Dunaji sa voľakedy nachádzala v tropickej oblasti a na svoje súčasné miesto sa dostala neskôr. Bauxity z oblasti Zadunajska (Dunántúl) boli zvyčajne uviaznuté vo výbežkoch krasových skál kam sa dostali riečnymi vodami. Neskôr sa pochovali a následne počas ťažby znova uzreli svetlo sveta.

Cez bauxitový park nás prevedie náučný chodník, kde sa na 13 stanovištiach máme možnosť oboznámiť s geologickými chrakteristikami miesta ako aj históriou baníctva. Na stenách jamy máme možnosť miestami vidieť aj škrabance vzniknuté pohybom častí horniny.  Prechod týmto náučným chodníkom vyžaduje 1-2 hodiny.

Pred vchodom do Bauxitového múzea Balás Jenő Bauxitbányászati Múzeum si máme možnosť z blízka obhliadnúť parnú lokomotívu, elektrickú lokomotívu a električku používanú v bani. Prechádzajúc sa v tuneli vo vnútri múzea nám pomáhajú predsatviť si niekdajší banícky život fotky a číselné údaje. Máme možnosť obhliadnúť si ručné aj strojové  banícke vybavenie – medzi inými aj benzínové nákladné auto. Oproti uhoľným baniam tu totiž bolo možné používanie aj tieto dopravné prostriedky. Na konci 100 metrov dlhého tunela sa dostaneme von z miestnosti k parkovisku cez vetracie dvere.

Otváracia doba

• Náučný chodník je možné navštevovať celoročne. 
• Múzeum je otvorené od 1. apríla do 30. septembra od 9:00 do 17:00. Múzeum je možné navštíviť mimo uvedeného obdobia na základe predbežnej dohody.

Cena:

• Náučný chodník je možné navštíviť bezplatne

• Múzeum bauxitovej bane Jenő Balása:

  Dospelý: 400 Ft
  Dôchodca/ študenti: 200 Ft