Magyar Természetjáró Szövetség weboldalai MTSZ Turista Magazin TuristaShop TEKA-kártya Kéktúra Galyatető Turistacentrum Gerecse50 A kéktúrázás napja
Vybrať jazyk
Naplánovať výlet
Kultúrne centrum

Kultúrna štvrť Zsolnay v Pécsi

Kultúrne centrum · Dél-Dunántúl
Zodpovedný za tento obsah
Magyar Természetjáró Szövetség Overený partner  Výber prieskumníkov 
  • /
    Fotografia: Benovics Gábor, funiQ.hu
  • /
    Fotografia: Benovics Gábor, funiQ.hu
  • /
    Fotografia: Benovics Gábor, funiQ.hu

Najväčší súbor kultúrnych budov v Strednej a Východnej Európe sa zrodilo po rekonštrukcii porcelárne rodiny Zsolnayovcov z 19. storočia. Porcelánová manufaktúra Zsolnayovcov sa rozprestiera na ploche 5 hektárov. Kultúrna štvrť Zsolnay bola verejnosti sprístupnená v roku 2012, návštevný priestor sa delí na 4 časti.

 

Kultúrna štvrť Zsolnay sa rozprestiera na ploche 5 hektárov na mieste porcelánovej manufaktúry Zsolnayovcov. Verejnosti bola sprístupnená v roku 2012, návštevný priestor sa delí na 4 časti. Nachádza sa tu približne 30 budov, ktoré sú umeleckými pamiatkami. Spolu s obrovskými záhradami, výstavami, ihriskami, bábkovým divadlom a planetáriom očakávajú malých i veľkých návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o porcelán.

V kultúrnej štvrti nájdeme ulicu remeselníkov a ich predajní, kde budeme mať možnosť nakúpiť remeselnícke výrobky, navštíviť klasickú manufaktúru rukavíc ale aj navštíviť obchod cukríkov.

Okrem toho tu nájdeme niekoľko príjemných kaviarní, vinární a reštaurácií, raz mesačne očakávajú návštevníkov umelecké trhy. V Tvorivej štvrti nájdeme kultúrne inštitúcie a reštaurácie, pravidelne sa tu usporadúvajú festivaly. V štvrti pre rodiny a deti boli vytvorené najzaujímavejšie pozoruhodnosti Kultúrnej štvrte Zsolnay, ako sú napr. Planetárium, nová budova Galérie v Pécsi, ako aj Bábkové divadlo Bóbita.

Výstava histórie rodiny Zsolnayovcov a ich továrne

Stálu výstavu o histórii rodiny Zsolnayovcov a ich továrne si môžeme pozrieť v najstaršej budove Umeleckej štvrti. Továreň bola otvorená v roku 1853, kde v prvých rokoch 20. storočia pracovalo skoro 700 pracovníkov, čím sa podnik stal oficiálne najväčším podnikom v Maďarsku. Slávnu továreň navštívil aj František Jozef v roku 1881, počas svojej návštevy v meste Pécs. Najväčší rozkvet prežívala továreň v prvej polovici rokov 1900. Továreň na výrobu ozdobnej keramiky sa zavrela v roku 1948, kedy bol vedúcim podniku Tibor Mattyasovszky, pravnuk zakladateľa Miklósa Zsolnayho. V ďalších obdobiach pracovali pre porcelánku aj osobnosti, akými sú Victor Vasarely, Martyn Ferenc, Amerigo Tot a Eva Zeisel. Továreň je vo vlastníctve rodiny Zsolnayovcov už 6 generácií.

Ružová výstava Zsolnay – zbierka Barnabása Winklera

V Umeleckej štvrti nájdeme aj Ružovú výstavu Zsolnay, kde je po pokusoch Vilmosa Zsolnayho v rôznych odtieňoch ružovej farby vystavených približne 1200 glazúrovaných úžitkových predmetov. Ružové odvetvie bolo motorom rozvíjajúceho sa závodu, keďže tieto predmety najmä kuchynského vybavenia boli veľmi populárne. Predmety s farebnou glazúrou začali vyrábať v roku 1880. Počas prvého desaťročia sa nádoby, hrnce a nádobky na atrament pripravovali bez akejkoľvek prístrojovej techniky. Hrnčiarsky kruh bol poháňaný ľudskou silou a farbenie sa vykonávalo ručne, preto medzi vytvorenými predmetmi nenájdeme dva rovnaké. Na vystavených predmetoch je viditeľné, že boli používané počas uplynulého storočia, niektoré sú už naštrbené, glazúra je popraskaná, resp. poškodená. Ružová glazúra sa zachovala ako ochranný znak Zsolnayovského porcelánu z 19. storočia. V budove Ružovej výstavy sa nachádza aj Dizajnová manufaktúra.

Dizajnová manufaktúra Zsolnay

Počas tejto časti výstavy neuvidíme iba slovný popis činností, resp. zariadenú scénu, ale cez sklenú stenu môžeme skutočne v reáli pozorovať jednotlivé procesy a etapy prípravy keramiky Zsolnay. Môžeme vidieť ako sa sformujú a maľujú jednotlivé ozdobné predmety. Názov trblietavej glazúry charakteristickej pre tieto porcelány bol odvodený z gréckeho výrazu „eos“ (úsvit), pravdepodobne preto, lebo takto pripravené prvé kusy získali jemne červený odtieň ako môžeme vidieť nadránom. Táto zvláštna farba sa v porcelánke Zsolnay používa od roku 1895, ktorá sa tešila veľkej popularite v kruhu zákazníkov už začiatkom rokov 1900. Túto populárnosť si predmety zachovali dodnes. Tieto farby obsahujúce kovové oxidy poznali už aj umelci raného stredoveku, ich zdokonalenie a správne nastavenie jednotlivých farebných odtieňov sa viažu k mene Vilmosa Zsolnayho, ktorý ich na základe výsledkov experimentov Ľudovíta Petrika, riaditeľa Strednej priemyselnej školy v Budapešti a Vincenta Warthu, profesora chémie Technickej univerzity vypracoval v roku 1895. „Tajné prísady“ a dôležité triky potrebné k vytvoreniu farby drží fabrika dodnes v utajení.

V dizajnovej manufaktúre Zsolnay môžeme sledovať proces vytvárania keramických predmetov. Proces začína sformovaním danej keramiky. Následne už na vopred vypálenej keramike umelec prekreslí kontúry vzoru a so špeciálnou trblietavou farbou vyplní menšie a väčšie časti dekorácie. Na spodnú časť hotového diela sa uvedie identifikačné číslo, meno umelca a ochranná známka porcelánky Zsolnay. Až po týchto úkonoch sa dostane keramika späť do piecky, kde vypálením v bezkyslíkovom priestore získa konečnú farbu.

Zlatý vek Zsolnayho – Zbierka Gyugyi

Zbierku Gyugyi môžeme pozrieť v dome Sikorski-ház, ktorý sa nachádza v Umeleckej štvrti. Inžinier László Gyugyi, ktorý žije v Spojených štátoch amerických zakúpil svoju prvú keramiku Zsolnay v roku 1974, vo veku 41 rokov, jeden krčah zdobený granátovým jablkom, ktorý je tiež súčasťou expozície. V ďalších rokoch sa zbieranie tohto porcelánu stalo jeho koníčkom. Zlatý vek fabriky sa začal po parížskej svetovej výstave v roku 1878, kde Zsolnayovci získali Zlatú medailu výstavy a Rád francúzskej čestnej légie. Následne sa výrazne zvýšil počet objednávok a výtvarné diela sa dostali do každého kúta sveta. Zbierka pozostávajúca zo 600 predmetov sa dá časovo rozdeliť na 3 etapy: obdobie historizmu, millénia a secesie. Budova domu Sikorski-ház bola postavená v roku 1877, žili v ňom Júlia Zsolnay so svojom manželom, Tádé Sikorskim.

Mauzóleum Zsolnay

Vypracovaním plánov mauzólea poveril Miklós Zsolnay manžela svojej sestry Júlie, Tádé Sikorského. Potrebné stavebniny vyhotovili vo fabrike Zsolnay. Ich otec, Vilmos Zsolnay bol už v tom čase pochovaný na starom cintoríne na predmestí Budína, ale keď sa v roku 1913 dokončila rodinná krypta, jeho pozostatky previezli do Mauzólea Zsolnay. Kopec Ledina-domb, na ktorom dnes stojí pamätník bolo v predchádzajúcich časoch popraviskom. Vilmos Zsolnay kúpil toto miesto v roku 1894, kde často chodil a zhora obdivoval svoju prekvitajúcu ríšu. Pôdorys pamätníka je v tvare obrovskej čaše, po ktorej spodnej časti prídeme k ceste vedúcej k mauzóleu. Dve bočné strany cesty sú zdobené 42 levmi z pyrogranitu, ktoré symbolizujú démonov strážiacich dolný svet egyptského starovekého boha Osirisa. V kruhovej budove v neorománskom slohu umiestnenej v hornej časti čaše sa nachádza kaplnka pod ktorou je umiestnená hrobka. Fasáda mauzólea je zdobená nesmaltovaným pyrogranitom. Kupola v tvare pologule je z vonku obložený tmavozelenými tvarovanými dlaždicami. Na vnútornú časť kupoly je namaľované nebo s cherubínmi a zlatom sa trblietajúcimi hviezdami. V kaplnke sa nachádza eozínom glazúrovaný oltár a večná sviečka, steny sú zdobené farebnými obkladačkami. V strede podlahy kaplnky bol vytvorený kruhový otvor obklopený stĺpmi, odkiaľ uvidíme rovno do hrobky. Uprostred hrobky sa nachádza sarkofág Vilmosa Zsolnayho. Takéto stavebné riešenie bolo použité aj v prípade hrobky Napóleona v Paríži.

Hrobka je umiestnená tak, že návštevníci kaplnky sa klaňajú pred mŕtvym. Sarkofág je položený o niekoľko schodov vyššie ako je podlaha komory, preto návštevníci dobrovoľne vzdávajú hold zosnulým. Stav budovy mauzólea a jeho okolia sa za uplynulé storočie zhoršil, odlepené kúsky keramiky boli poodnášané. Na základe pôvodných plánov a starých fotiek bola budova mauzólea a okolia obnovená a od roku 2011 je opäť prístupná verejnosti.

Planetárium

Prvé planetárium v Pécsi bolo otvorené v roku 1975, ktoré však kvôli nevyužitiu rozobrali. V čase vytvorenia Kultúrnej štvrti Zsolnay sa rozhodlo o postavení nového planetária. Digitálna premietačka, ktorá je súčasťou planetária patrila v čase otvorenia planetária nie len v Maďarsku, ale aj v rámci Európy medzi najmodernejšie prístroje.

Interaktívny priestor „Laboratórium“

V laboratóriu, ktoré sa nachádza v štvrti pre deti a rodiny sa pomocou viac ako 20 zaujímavých hier môžu deti zoznámiť so svetom fyziky. Okrem iného tu nájdeme simulátor lietadla, plazmovú guľu ale aj levitujúcu magnetickú sféru.

Galéria v Pécsi

Výstavná sieň Széchenyiho bola sprístupnená verejnosti 15. júla 1979. V decembri 2010 odovzdali galériu nazvanú ako Galéria m21. Výstavný priestor súčasného umenia s rozlohou 1000 metrov štvorcových bol vytvorený v štvrti pre deti a rodiny. V prvom rade prezentuje umelecký život mesta Pécs a regiónu Baranya, ale tu vystavujúci súčasný sochári, fotografi a stavitelia sú medzinárodne uznávanými umelcami. Prvou expozíciou v galérii v Pécsi bola výstava venovaná životnému dielu Sándora Pinczehelyiho v decembri 2010.

Bábkové divadlo Bóbita v tzv. Zelenom dome (Zöld-ház)

Vila Mattyasovszky bola naplánovaná architektom, manželom Júlie Zsolnay, Tádém Sikorskim pre rodinu Zsolnayovcov, ktorá už niekoľko rokov bývala vo fabrike. Miestni nazývajú vilu už niekoľko desaťročí Zeleným domom. Stavebné práce začali v roku 1912, vila však bola dokončená až roku 1930 a ani vtedy sa tam nikto nenasťahoval, používal sa iba ateliér na poschodí. Návrhár si nepredstavil dom v žiadnom slohu, ani tak nebol stavaný. Atmosférou pripomína stredovek, pričom nesie prvky secesie. Má neobarokovú manzardovú strechu so zelenými škridlami, ktoré boli vyhotovené v Zsolnayho manufaktúre. Dom pôsobí eklekticky, predsa je pohľad na neho harmonizujúci. Budova bola zrekonštruovaná v roku 2010, do ktorej bolo umiestnené Bábkové divadlo Bóbita fungujúce v Pécsi od roku 1961. Okrem bábkového divadla funguje v Zelenom dome aj remeselnícka dielňa, kde vyrábajú bábky, rozprávkový kútik, kakaový bar na terase a aj ihrisko nájdeme. V univerzitnej štvrti sídlia aj niektoré novozaložené fakulty Pécsskej univerzity, napr. Fakulta umení.

História Zsolnayho fabriky

Miklós Zsolnay založil v rokoch po skončení bojov za slobodu predchodcu fabriky, ktorú prepísal na svojho staršieho syna, Ignáca Zsolnayho. V období konsolidácie zachránil závod pred dražbou jeho brat, Vilmos Zsolnay. Z fabriky sa ku koncu storočia stala najväčšia porcelánka Rakúsko-uhorskej monarchie. Vyrábali sa predmety na bežné používanie, ale i ozdobné predmety ako aj stavebné keramiky, kachličky, izolačný materiál a kamenno-hlinené trubky. Pre Vilmosa bola výroba iba prostriedkom k ďalšiemu rozvoju fabriky. Vďaka jeho vynálezom, akými sú porcelánová fajansa a eozínova technika farbenia sa meno rodiny stalo svetoznámym. Pyrogranitom bol motivovaný vznik nového, jedinečného stavebného slohu – maďarskej secesie na prelome 19. a 20. storočia. Aj najvýznamnejší stavitelia tohto obdobia, akými sú Ödön Lechner a Marcel Komor v tom videli veľkú príležitosť.

Napriek hospodárskym krízam, svetovým vojnám, revolúciám a okupáciám fabrika existuje dodnes, aj keď už nefunguje ako výrobný závod, ale z časti bol pretransformovaný na kultúrne centrum, ktorým je kultúrna štrvť Zsolnay.

Na mieste, kde niekedy žila a pracovala rodina a spoločenstvo továrne, na päťhektárovej ploche vzniklo niečo nové, ktoré je hodné minulosti ale zahŕňa v sebe aj tvorivú budúcnosť. Návštevníci môžu spoznať členov veľkej dynastie, medzi nimi aj zakladateľa, posadnuto experimentujúceho Vilmosa Zsolnayho a jeho dcéry, ktoré mali umelecké cítenie, Teréziu a Júliu ako aj jeho syna, sebavedomého Miklósa, tiež vnukov, ktorí pokračovali v tradíciách svojich predkov spolu s dodnes žijúcimi príslušníkmi rodiny po generáciu pravnukov. Toto miesto je reprezentatívnou spomienkou na obdobie rozmachu maďarského priemyslu, kolískou umeleckého priemyslu v Maďarsku.

Od zakladateľa po Kultúrnu štvrť Zsolnay 

Sláva legendárneho začiatku sa zakladá na rodinnej súdržnosti ale aj na náhode. Vilmos Zsolnay žil zo ziskov predaja obchodného domu, ktorý sa nachádzal v centre mesta Pécs. Patril k úspešným obchodníkom, mohol žiť pohodlný život v pohodlí aristokracie. Keď skrachovala hrnčiarska dielňa jeho brata Ignáca na predmestí, vložil svoj kapitál do podnikania, aby zachránil svojho brata. Ignác sa však čoskoro odsťahoval do zahraničia, tak bol Vilmos nútený sa dôkladnejšie venovať zanechanej firme a možno si to ani sám nevšimol, kedy sa z dielne stal miesto pocitu povinnosti zmysel jeho života. Zastavenia nebolo. Jeho tvorivá osobnosť sa dostala na povrch, nadšene sa vrhol na experimentovanie a s dosiahnutými výsledkami nebol nikdy spokojný. Zisk z predaja vždy vrátil naspäť do rozvoja firmy. S odborníkmi a umelcami z Európy sa začala výuka v závodnej škole. Zobral si úver, rozšíril budovu, robil experimenty a z dielne zo 17 pracovníkmi vytvoril veľkopodnik zo 700 pracovníkmi. Získal slávu, veľké objednávky ale on žil rovnako ako predtým. Naďalej nemal peniaze, keďže všetko investoval a celý svoj život zasvätil továrni.

Nasledoval rad experimentov s novými technológiami vypaľovania, s novými typmi pecí ako aj s novými glazúrami počas ktorých sa zrodilo nové ozdobné umenie na základe východných, archaických a ľudových motívov. Výroba luxusných predmetov bola stratová, ale skvejúce sa vázy a jedálne súpravy z továrne Zsolnayho v parkoch a salónoch Európy priťahovali priemyselné objednávky, z ktorých zisk udržala výrobu ozdobných predmetov a vývoj. Takto sa navzájom držali pri živote farebný svet rozprávok, bohatá krása secesie a elektrický priemysel, masívna mrazuvzdorná stavebná keramika a šesťdesiat dielna jedálenská súprava zo zlatého brokátu na stole talianskeho šľachtica. 

V 20. a 21. storočí prebehlo zoštátňovanie a privatizácia. Fabrika prežila niekoľko zmien vlastníkov, zároveň poklesol dopyt po ozdobnej keramike dôsledkom zmien v darovacích zvykoch. Fabrika prežila všetko, napriek tomu už nemohla fungovať ako dakedy – popri zmenšenom výrobnom závode sa vytvoril priestor pre vznik súboru budov, ktoré zahŕňa v sebe výstavy, múzeá, prednáškové siene, planetárium a budovy univerzity. Príležitosť vznikla vďaka projektu s názvom Pécs, ako hlavné mesto kultúry Európy v roku 2010. Cieľom projektu bolo popri pamiatkovej ochrane vybudovanie vzdelávacieho, kultúrneho a turistického centra, v ktorom sa pravidelne usporadúvajú voľnočasové programy pre deti a dospelých, ktoré zároveň bude miestom hudobných, komunikačných a výtvarných inštitúcií univerzity.

Otváracia doba

Park kultúrnej štrvti Zsolnay je prístupný verejnosti celoročne počas otváracích hodín (od 6 do 19:30 hod). Do parku sa vstupné nevyberá.

Cena:

Je možné si zakúpiť viacero druhov vstupeniek, každá z nich zahŕňa viacero výstav. Lístky platia v deň zakúpenia a nasledujúci deň.

Ohľadom aktuálnych cien a možností je potrebné sa informovať na webstránke kultúrnej štrvte.

 

 

Profilový obrázok používateľa funiQ
Autor
funiQ
Aktualizované: 2021-01-21

Verejná doprava

  • Z miestnych autobusov vystupujeme na autobusovej zastávke Zsolnay Negyed (štvrť Zsolnay) alebo na Bóbita Bábszínház (Bábkové divadlo Bóbita).

Prístup

Do kultúrnej štvrti Zsolnay sa dá vstúpiť cez 4 vchody: 

  • zo strany hája Balokány-liget po južnej bráne z ulice Basamalom utca (zastávka Zsolnay Negyed - štrvť Zsolnay)
  • cez západnú bránu pri dome na adrese Major utca 21. (zastávka Zsolnay Negyed - štrvť Zsolnay)
  • z ulice Felsővámház utca cez bránu bábkového divadla (zastávka Bóbita Bábszínház)
  • z ulice Felsővámház utca cez severnú bránu (zastávka Bóbita Bábszínház)

Parkovisko

  • Parkovací dom vo štvrti Zsolnay sa nachádza popri ceste č. 6 (na adrese Zsolnay Vilmos u. 16), v južnej časti štrvte.

Súradnice

DD
46.078133, 18.248324
DMS
46°04'41.3"N 18°14'54.0"E
UTM
34T 287234 5106410
what3words 
///lucky.terribly.awards
Príjazd vlakom, autom, pešo alebo na bicykli

Otázky a odpovede

Opýtať sa prvú otázku

Máš otázku týkajúcu sa tohto obsahu? Tu je správne miesto, kde sa môžeš opýtať.


Recenzie

Napíš prvú recenziu

Buď prvý, kto napíše recenziu a pomôže ostatným.


Fotografie iných


Kultúrna štvrť Zsolnay v Pécsi

 Pécs
Telefón +36 72 500 350
Webová stránka https://www.zsolnaynegyed.hu/ E-mail info@zsn.hu

Špeciálne vlastnosti

turistický cieľ Rodiny Tip pre zlé počasie
  • 2D 3D
  • Obsah
  • Zobraziť obrázky Skryť obrázky
Funkcie
Mapy a chodníky
Logo emmi Logo agrar Logo bethlen Logo mol Logo otp