Šalamúnova veža, Dolný hrad (Višegrád)

Dvojitý hradný systém vo Višegráde dal vybudovať po tatárskom vpáde okolo roku 1250-1260 kráľ Belo IV. a jeho manželka, kráľovná Mária Lascaris. Hrad bol počas uplynutých storočí za vlády Anjouovcov až po panovanie Mateja Korvína viackrát prestavaný a spevnený.

Dolný hrad pozostával z hrubých pevnostných múrov posilnených strážnymi vežami a vežovou bránou a z veľkej obytnej veže. Slúžil ako ubytovacie miesto panovníkov a bol zároveň obydlím išpána a tiež pevnosť spĺňajúca vojenské úlohy. Jadrom dolného hradu bola 31 metrov vysoká Šalamúnova veža s niekoľko metrov hrubými múrmi so šesťuholníkovým pôdorysom. 

Zaujímavý je pôvod mena veže, nakoľko bola nesprávne nazvaná ako Šalamúnova veža. Aj keď nemá historický základ, oficiálny názov veže sa zachoval v tejto forme. Neďaleko odtiaľ na vŕšku Šibrik stál išpánsky hrad postavený v 11. storočí, kde od roku 1081 Kráľ Ladislav (Svätý) držal v zajatí svojho rivala, predošlého kráľa, Šalamúna po obdobie 2 rokov. Neskôr sa v ľudovej slovesnosti tento príbeh „premiestnil“ do vtedy ešte neexistujúcej Vodnej veže Dolného hradu, takto bol spojený príbeh s novým miestom.

Podľa jednej z najznámejších legiend počas uväznenia Šalamúna boli okná išpánskeho hradu osvetlené tekvicovými lampášmi, aby ho strážcovia nestratili spred očí. Svetlo lampášikov bola veľkou pomocou aj pre dunajských lodníkov, slúžili im ako orientačné body. Odtiaľ pochádza aj príslovie, lesknú sa ako Šalamúnove gule.

Do obytných miestností na horných štyroch poschodiach sa dá vyjsť po schodisku postavenom v južnej časti veže. Na okázalý život urodzených poukazujú aj stĺpové krby umiestnené v jednotlivých miestnostiach, ktoré zabezpečili teplo a tiež dvojité okná, cez ktoré sa sem dostalo svetlo. Hrúbka múrov veže miestami dosahuje aj 8 metrov.

Dolný hrad bol spojený s horným hradom s vežami posilneným uzavretým chodbovým múrom, ktorý siahal až po strážnu vežu na pobreží Dunaja. Tadeto viedla stredoveká cesta spájajúca Budín s Ostrihomom, preto hrad mal významnú úlohu v kontrole nad touto cestou a nad dunajskou lodnou premávkou – z veže bola veľmi dobrá viditeľnosť na obe.

Dolný hrad prežil viacero zmien majiteľov, sporov aj bojov, ale v roku 1544 počas silného tureckého obliehania bola úplne zničená. Týmto bola zrušená aj jeho vojenská úloha, aj keď v dôsledku svojej blízkej polohy k hradu musela zažiť ešte niekoľko obliehaní. Odchádzajúce turecké vojská na konci 17. storočia Dolný hrad úplne vypálili. Neskôr počas usídľovania sa väčšina kameňov zrúcaniny bola obyvateľmi mesta odnesená.

Sanačné práce sa začali až v roku 1872. Podľa prvých predstáv, na základe plánov Frigyesa Schuleka sa mala Šalamúnova veža prestavať na poľovnícky kaštieľ, nakoniec sa tieto plány nedostatkom finančných prostriedkov nezrealizovali. V 20. storočí sa pomaly pokračovalo v rekonštrukčných prácach, ktoré boli v roku 1950 kvôli požiaru pozastavené. Dnešnú podobu veže vytvoril architekt Ján Sedlmayr cca v polovici 60-tych rokov.

V súčasnosti sa v budove veže nachádza výstavný priestor nazývaný ako Múzeum kráľa Mateja, ktorého hlavným exponátom je ozdobná studňa višegrádskeho kráľovského palácu pochádzajúca zo 14. storočia. V rámci stálej výstavy múzea môžeme spoznať históriu Višegrádu.

Na dvore sa každoročne sa usporadúvajú stredoveké rytierske turnaje. Z hornej časti Šalamúnovej veže si môžeme vychutnať nádhernú panorámu Dunajského oblúku.

Otváracia doba

Cena:

Pre deti do 6 rokov a osoby nad 70 rokov je vstup zdarma. Ohľadom ďalších vstupeniek je potrebné sa informovať na mieste.