Hrad v Boldogkő

Vrch Boldogkő sa dvíha nad obcou Boldogkőváralja, tu stojí hrad s nepravidelnými základmi, ktorý je jedným zo stredovekých hradov, ktoré boli zachované v najlepšej pôvodnej forme. Okolie hradu je od roku 1984 súčasťou chránenej oblasti Zempléni Tájvédelmi Körzet. Tadeto vedie aj trať Modrej trasy.

Nevedno presne kto a kedy dal postaviť hrad Boldogkő: pravdepodobne bol postavený po Tatárskom vpáde členmi rodu Tomaj alebo Aba. Popri neurčitých faktoch exituje zaujímavá legenda, podľa ktorej za hrad vďačíme jednému majstrovi s menom Bodó. V čase, keď Belo IV. utekal pred Tatármi sa schoval u tohto poddaného v pivnici, ktorý sa tváril, že je hluchý a oklamal kráľa hľadajúcich –podľa tohto nie veľmi múdrych-Tatárov. Belo IV. sa takto zachránil a za odmenil Bodó Aszaló s jednou osadou Bodolló-  za podmienky, že Bodó dá postaviť na tomto mieste hrad.  Na šťastie tento majster mal sedem pekných dcér, ktoré šikovne vymysleli, že sa vydajú len za toho, kto sa na jeden rok pridá ku stavbe. V priebehu siedmych rokov bol hrad, ktorý mal zo začiatku názov Bodókő, postavený. Podľa legendy všetky sedem dcéry mali naraz svadbu a čestným hosťom bol samotný kráľ, ktorý sa pri tejto príležitosti vyjadril takto : „ Tento hrad  sa bude odteraz volať Boldogkő, pretože týchto sedem dievčat, týchto sedem víl, tu bolo najšťastnejších.”

Bolo by ťažké a aj zbytočné vymenovať všetkých panovníkov hradu, podľa historikov aj podľa písomností je veľmi ťažké sledovať osud hradu. Je pravdepodobné, že krídlo paláca, ktoré patrí k starej veži, dala postaviť rodina Drugethovcov (oni dostali hrad v roku 1312 od Karola Róberta) a na ďalšie  rozšírenie hradu prišiel rad  v XV. storočí. Vtedy vytiahli na južnej časti vežu s nepravidelným štvoruholníkovým základom a dali postaviť aj kupolu v tvare podkovy a aj jednu vonkajšiu stenu na východnej strane.

Spomedzi majiteľov patrí k najzaujímavejším rodina Bebekovcov, ktorá patrila k najznámejším rodinám tej doby. V roku 1542 sa hrad dosta do rúk k Ferenca Patóchyho, ktorého dcéra Žofia sa vydala za Györgya Bebeka. Tento nepoznal strach, zbožňoval veľké oslavy  a známy bol aj tým, že vládal veľmi veľa piť. Mali ho za zdatného vojaka, k panovníkom však vo väčšine nebol verný. Pre neho bolo skôr dôležité, aby nestratil svoju moc – a preto sa nebál žiadneho hriechu. Hovorí sa, že na hrade Boldogkő sa venoval aj falšovaniu peňazí.  Budova nakoniec nebola dlho v jeho rukách, v roku 1560 ju vymenil s Mihályom Sárközim.

Po týchto rokoch sa na hrade veľa zdržiaval aj Bálint Balassi, ktorý tu  napísal okerm iných báseň s názvom „Borivóknak való” (Pre tých, čo víno pijú), ktorá nám môže byť známa z hodín literatúry 9. ročníka. Budova inšpirovala mnohých: Dezső Szabó napísal o nej príbeh, Jenő Vécsey zase symfonickú báseň.

V ďalšom období sa tu opäť vystriedalo niekoľko majitelov, neskôr sa stala smutná udalosť v živote hradu: Na príkaz kráľa Lipóta I. v začiatkoch rokov 1700 hrad nechali vybuchnúť a tak sa stal neobývateľným. Počas jeho opravy dostal neogotické prvky, kvôli ktorým je už ťažké predpokladať, aký bol jeho pôvodný stav.

V roku 1890 sa hrad dostal do vlastníctva rodiny Zichyovcov a až  do roku 1945, do znárodnenia patril im. V roku 1963 sa začali archeologické práce a po rekonštrukčných a opravných prácach vytvorili turistickú ubytovňu v niekdajšom paláci, ktorá tu fungoval do začiatku 90-tych rokov.  Následne tu bola vytvorená výstava cínových vojačikov a najväčšia vojenská výstava Strednej Európy. Na tabuli je vidno napríklad podrobne rozpracovanú časť bitky pri Muhi (Muhi csata) s viac ako tisíc vojačikmi – mohla by to byť aj dobrá ukážka na jednej hodine dejepisu.

Hrad odkedy je v  rukách samosprávy prebehol aj dva krát rekonštrukciou. V roku 2002 na jeho dve veže dali ochrannú strechu, spojili pivnicu a vináreň (praktické, aby si človek po pozretí vyhliadok a výstav dal pohárik), postavili zhruba 100 metrov dlhý most  a vybudovali skalný výklenok na skale Oroszlánszikla, ktorá je tak charakteristická časť hradu, podľa ktorej z fotky hneď spoznáme hrad Boldogkő.

V roku 2013 prekryli krídlo paláca, kde bola vytvorená rytierska miestnosť, opravili suchý mlyn, ktorý dnes môže ktokoľvek vyskúšať, urobila sa rozhľadňa a  množstvo historických exponátov. Je tam napríklad výstava minerálov, zástav a erbov, kováčska dielňa a mincovňa. V jednej miestnosti predvádzajú vojenské zbrane, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj väzenia a mučiareň.

Medzi najzaujímavejšie udalosti hradu patria tradičné stredoveké hradné hry, ktoré sa konajú každoročne počas prvého augustového víkendu. Od jari do jesene, presnejšie od Veľkej noci do októbra, každý víkend  očakávajú návštevníkov s rôznymi programami, medzi inými aj súbojom rytierov, ukážkou zbraní a návštevníkov zabávajú aj sprievodom v dobových kostýmoch. V stredovekej reštaurácii Castrum Boldua očakávajú unavených pútnikov jedlami pripravenými podľa niekdajších receptov.

Otváracia doba

Cena:

Informuj sa na stránke zriadovatela.