Hrad Rákócziho v Sárospataku

Minulosť

Okolie Sárospataku bolo obývané už v praveku, svedčia o tom aj archeologické nálezy. Sídlo v Boršodsko-abaújsko-zemplínskej župe sa stal kráľovským majetkom v XI. storočí. Výstavba hradu sa začala v XVI. Storočí pod vedením Pétera Perényiho, ktorý získal toto územie po moháčskej bitke. Centrum opevnenia, tzv. Červená veža (Vörös-torony) je približne rovnako stará, ako sú hradné múry. Ide o päťpodlažnú obytnú vežu v neskoro renesančnom slohu. Jej výstavba sa viaže k severotalianskemu majstrovi, k Alessandrovi Vedanimu.

Po vymretí rodu Perényiovcov sa často menili majiteľa hradu, až do roku 1616, kedy po uzavretí manželstva medzi Zsuzsannou Lorántffy a Györgyom Rákóczim I. bol vyhlásený za panovnícky statok. Po roku 1640 bol hrad výrazne rozšírený, vtedy bolo pristavené slávne krídlo Lorántffy a loggia. Súbor budov slúžil počas Rákócziho bojov za slobodu ako centrum kuruckého hnutia. V roku 1708 tu sa zišiel aj snem. Neskôr sa stal majetkom princa Trautsohna a potom princa Bretzenheima. V tomto obdobím bol obohatený o barokové, neskôr romantické a eklektické prvky. Po II. svetovej vojne sa stal štátnym majetkom.

Súčasnosť 

Za centrum hradu sa považuje tzv. Červená veža (Vörös-torony) so štvorcovým pôdorysom. O bohatej histórii palácu sa dozvedáme na štvrtom podlaží, kde sa nachádzajú výrezy z renesančného obdobia a maľby zo XVI. storočia. Starý hrad s kosoštvorcovým pôdorysom, tzv. vnútorný hrad je obklopený baštami, hradný kaštieľ obopína priekopa. Zaujímavosťou dvoru je Loggia Lorántffy-loggia, stĺpovito-arkádový stavebný prvok, ktorý spája východné krídlo s vežou. Tiež jedinečným prvkom je kazematová bašta, teda „rímsa“, ktorý obklopuje z juhovýchodnej strany päťhrannú Červenú vežu. Z historického aj architektonického hľadiska je zaujímavá tzv. Sub Rosa, teda okrúhla balkónová izba, v ktorej sa hovorí, že sa stretli vedúci Vešeléniho sprisahania. Strop miestnosti je zdobený ružami, odtiaľ je pôvod mena „Sub Rosa“, čo v preklade znamená „pod ružami“, ale zároveň sa používala aj ako synonyma tajomstva. Severný múr hradného kostolu v Sárospataku je súčasne aj obranným múrom hradu. Monumentálnu stavbu sa oplatí navštíviť, keďže ide o jeden z najväčších gotických kostolov v Severnom Maďarsku. Z vonka i vnútra poskytuje ojedinelý pohľad.  

V súčasnosti v budove funguje Rákócziho múzeum Maďarského národného múzea. Medzi stenami bolo vytvorených viacero expozícií. Návštevníci sa môžu zoznámiť s dobou Rákócziovcov, ale aj s podhorským vinohradníctvom a vinárstvom. So sprievodcom je možné vstúpiť aj do Červenej veže, kde uvidíte aj ozajstnú renesančnú kuchyňu. Medzi ozajstné kuriozity patrí zlievareň z čias Juraja Rákocziho I., ktorá bola otvorená v roku 2014. Je jedinečnou pamiatkou tohto obdobia na území Maďarska, ale aj v Európskom kontexte patrí ku kuriozitám.

Okolie

Z centra mesta Sárospatak vyrazíme po červenej značke P, neskôr pokračujeme po červenej značke P+ a náučnom chodníku Malomkő (Mlynský kameň) prídeme k morskému oku na vrchu Megyer-hegy. Ide o prekrásne miesto, ktoré v roku 2011 získalo titul najkrajšieho prírodného zázraku v Maďarsku. Jazero vzniklo na mieste pôvodného banského dvoru nahromadením zrážok. Vysoké skalné steny spolu s lesklou vodnou plochou pôsobia dychberúco. Zo Sárospataku sa dostaneme krátkou cestou do Hercegkútu, Vajdácska a Makkoshotyka, ktoré je najbližším bodom Modrej trasy, kde sa nachádza aj miesto na pečiatkovanie. Do blízkeho Sátoraljaújhely denne premáva viacero spojov autobusových aj vlakových. Pri rieke Bodrog si môžeme zapožičať kajaky a kanoe, alebo keby sme chceli ísť na turistiky, tak sa môžeme vydať smerom na Zemplín!

Otváracia doba

Cena:

Pre deti do 6 rokov a  osoby nad 70 rokov vstup zdarma,  pre hendikepovaných v sprievode jednej osoby vstup zdarma.

Ohľadom cien ostatných vstupeniek sa prosím informujte na mieste.