Magyar Természetjáró Szövetség weboldalai MTSZ Turista Magazin TuristaShop TEKA-kártya Kéktúra Galyatető Turistacentrum Gerecse50 A kéktúrázás napja
Vybrať jazyk
Naplánovať výlet
Cirkevná stavba

Benediktínske opátstvo v Pannonhalme

Cirkevná stavba · Pannonhalmi-dombság
Zodpovedný za tento obsah
Magyar Természetjáró Szövetség Overený partner  Výber prieskumníkov 
  • Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Katedrála v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Knižnica opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Ambit benediktínskeho opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Kaplnka Panny Márie pri opátstve v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Dolný kostol opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Bronzová brána opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Pohľad na opátstvo na Panónskej hore od bylinkovej záhrady
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Katedrála v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Detail v katedrále v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Katedrála v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Detail v katedrále v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Katedrála v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Dolný kostol v opátstve v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Ambit benediktínskeho opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Porta Speciosa, tzv. ozdobná brána benediktínskeho opátstva na Panónskej hore
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Kaplnka pri opátstve v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Ambit benediktínskeho opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Bylinková záhrada pri opátstve v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Knižnica opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Knižnica opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Knižnica opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Knižnica opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Knižnica opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Knižnica opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Strop knižnice opátstva v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség
  • / Benediktínske opátstvo v Pannonhalme
    Fotografia: Péter Farkas, Magyar Természetjáró Szövetség

V kultúrno-historickom dedičstve Maďarska dodnes hrá výnimočnú úlohu opátstvo v Pannonhalme, ktoré existuje už viac ako tisíc rokov.  V kláštore založenom kniežaťom Gejzom fungovala prvá vzdelávacia dielňa v krajine. Budova kláštora je architektonické majstrovské dielo, ktoré nesie odtlačok niekoľkých storočí zároveň je tvorcom a ochrancom písomných zmienok z prvých storočí. Je súčasťou Svetového dedičstva. Za svoju špecifickú krásu vďačí kláštor na Panónskej hore nie iba vlastnej histórii ale najmä skutočnosti, že živé spoločenstvo mníchov dodnes funguje v súlade so zakladacím úmyslom.

 

 Tisícročné opátstvo

 V roku 996 veľkovojvoda Gejza v blízkosti západných hraníc Uhorského vojvodstva, na vrchu Sv. Martina dal postaviť kláštor. Okolie bolo obývané od dávnych čias, už v časoch pred zakladaním pravlasti Maďarov tu žili Rimania, Huni, Avari a Slovania. V raných obdobiach kresťanstva v dôsledku nedostatku vlastného kňazstva dal veľkovojvoda zavolať benediktínskych mníchov z Čiech. Prvými obyvateľmi dnešného kláštora na Panónskej hore boli učeníci pražského biskupa, Sv. Adalberta (ktorý sa neskôr stal mučeníkom), s ktorým mal dobré vzťahy aj syn veľkovojvodu Gejzu, Štefan I. Po smrti veľkovojvodu, v roku 997 Štefan I. nazývaný aj ako Vajk, pred bitkou s Kopáňom prisahal, že pokiaľ zvíťazí nad pohanským vodcom, desiatok z celého Šomoďska venuje kláštoru.

Neskôr už ako kráľ Štefan ďalej posilňoval opátstvo, pre ktoré zabezpečil privilégia, aké mal benediktínsky kláštor v Montecassino. Jedným z najdôležitejších prvkov toho privilégia bolo, že svetské orgány sa bez povolenia opáta nemohli rozhodovať v otázkach obyvateľstva a majetku patriaceho opátstvu.

Dodnes žiaľ nie je celkom jasné, prečo bola prvá kresťanská budova pomenovaná práve po Sv. Martinovi – podľa niektorých prameňov sa biskup z Tours (Martin Toursky) narodil tu a nie v Savarii (dnešné mesto Szombathely). Presný dátum vysvätenia kláštora tiež nie je známy, ale pravdepodobne k tomu došlo niekedy v prvých rokoch vlády Štefana I.

Môžeme však s istotou povedať, že „tisícročné opátstvo“ je rovnako staré ako Uhorsko samé. Väčšina prvých biskupov a arcibiskupov vzišlo z radov prvých pannonhalmských mníchov.

Čoskoro dosiahol vek dospelosti aj prvá generácia maďarských benediktínov, z radov ktorých sa stal najznámejším Mór, nazývaný aj ako Mór Blahoslavený. Vyrastal a učil sa od malička v kláštore na Panónskej hore a bol prvým, aj po mene známom školským žiakom („puer scolasticus”). Stal sa mníchom, neskôr opátom kláštora a v roku 1036 sa stal biskupom z Pécsu.

Počas 11 a 12. storočia bolo založených niekoľko benediktínskych kláštorov v krajine, ale ani jeden z nich nedokázal súperiť s autoritou a prestížou kláštora na Panónskej hore aj z dôvodu jeho prvenstva aj vďaka jeho privilégiám. Majetok kláštora naberal na veľkosti aj ďalšie privilégia pribúdali, budova kláštora bola zrekonštruovaná aj rozšírená v nemalej miere aj vďaka súkromným darom.

Obdobie prvého rozmachu spadá do prvej polovice 13. storočia, na obdobie vedenia opáta Urosa, ktorý na stredoveké obdobie nezvyčajne dlho, až po dobu 35 rokov riadil kláštor na Panónskej hore. Dal zrekonštruovať a v prítomnosti kráľa vysvätiť budovu, zdvojnásobil majetok a zisk kláštora a získal nové privilégia od kráľa a biskupov. K jeho menu sa viaže prvé oficiálne spísanie obyvateľov, služieb a majetku patriacich kláštoru v Pannonhalme z roku 1239, ktoré je dnes jedným z najdôležitejších prameňov histórie spoločnosti raného stredoveku. Opát Uros bol pravdepodobne veľmi vplyvnou a nadanou osobnosťou, ktorý pravidelne dostával z kráľovského dvora ale aj od rímskeho pápeža dôležité poverenia. Dá sa povedať, že každá jeho cesta do Ríma znamenala pre kláštor na Panónskej hore ďalší rozvoj a posilnenie. K jeho menu sa viaže aj legenda o záchrane kláštora pred tatárskym nebezpečenstvom, v ktorej sa uvádza, že premenil kláštor na nedobytnú pevnosť a pomáhal aj kráľovi po bitke pri Slanej.

V období 14. a 15. storočia v dôsledku mocenských sporov kláštor strácal na svojej autorite, na disciplinovanosti mníchov a v neposlednom rade ubúdal majetok benediktínov.

Na začiatku rokov 1500 opát Matúš Tolnai začal s celkovou morálnou a štrukturálnou obnovou benediktínskeho rádu. Jedným z hlavných prvkov bolo spojenie 8 kráľovských opátstiev do jednej únie, ktorej hlavou sa stalo opátstvo na Panónskej hore. V roku 1514 sa táto únia rozšírila na celý rehoľný systém. So súhlasom pápeža vniklo v Pannonhalme, ako tretie na svete, opátstvo maďarskej benediktínskej kongregácie na čele s opátom, ktorý mal široké právomoci a vplýval tak na život ostatných kláštorov patriacich ku kongregácii. Prvým takýmto opátom sa stal práve Tolnai.

Kláštor na Panónskej hore získal vďaka veľkému úsiliu opátov dôležité miesto v histórii vzdelania stredovekého Uhorska. Na jednej strane sa k nemu viaže ranostredoveká knižná a literárna kultúrna, na druhej strane sa tu kreovali základy právnych ustanovení. Pri pohľade na  inventárne súpisy kostola či už v 11. alebo 16. storočí, na vtedajšie pomery vykazuje opátstvo nesmierne bohatstvo.

Počas tureckej nadvlády obyvatelia opátstva boli viackrát nútení opustiť svoje bydliská. Žiaľ následkom ich vlastnej nepozornosti raz zhorel kostol aj ostatné obydlia. V roku 1585 po obsadení kláštora v Pannonhalme Turkami opäť vyhorel. Vtedy sa odsťahovali aj posledný mnísi z opátstva.

Po skončení tureckej nadvlády sa v Pannonhalme mohlo začať s obnovením rádu a rekonštrukciou budov. V 18. storočí na podnet Márie Terézie, ktorá osobne navštívila opátstvo, začali s prestavbou kláštora v barokovom slohu. Vzdelávanie získalo ešte väčší dôraz.

Jozef II. v roku 1789 spolu s ďalšími rádmi zrušil aj rád Benediktínov a kláštor v Pannonhalme, čím spôsobil vážny zlom v živote opátstva. Väčšina hodnotných dokumentov nahromadených počas niekoľkých storočí sa stratilo, v lepšom prípade sa dostali do archívov a na rôzne univerzity. Do pôvodného stavu sa veci vrátili až v roku 1802 za panovania kráľa Františka I., ktorý stanovil za základné poslanie spoločenstva stredoškolské vzdelávanie. V súlade s jeho nariadeniami sa začala pod vedením benediktínskych opátov výučba vo viacerých mestách Zadunajska, neskôr pokračovali v mníšskom živote v opátstvach v mestách a obciach ako sú Pannonhalma, Bakonybél, Tihany, Zalaapáti a Celldömölk. V 19. storočí sa rád benediktínov transformoval na rád učiteľov, neskôr aj na pedagogické vzdelávanie a prípravu učiteľov kládol väčší dôraz. V dôsledku otvorenosti smerom k rôznym vedným disciplínam sa stal kláštor na Panónskej hore jedným z najväčších duchovných centier v období reformy (roky 1825-1848). Názov „Pannonhalma“ sa prvý krát objavil práve v dopisoch niekdajšieho benediktínskeho žiaka, Izidora Guzmicsa, ktoré adresoval Kazinczymu (kodifikátor spisovnej maďarčiny).

Úchvatná budova knižnice ako aj z diaľky viditeľná veža v klasicistickom slohu bola postavená v 19. storočí. Vtedy dokončili aj vnútornú, zreštaurovanú časť katedrály a ambitu (otvorená stĺpová chodba). Rekonštrukčné práce vykonal Ferenc Stornó. Následky I. sv. vojny pocítilo aj opátstvo. Medzi dvomi svetovými vojnami bolo postavené dodnes fungujúce gymnázium. Po 2. svetovej vojne majetok a školy patriace rádu boli zoštátnené. Rehoľný život a vzdelávanie mohlo prebiehať iba v Pannonhalme a v Győri.

Po zmene režimu sa opátstvo vrátilo do vlastníctva Benediktínov. Do roku 1996 bola ukončená rekonštrukcia opátstva a priľahlých budov, vtedy bolo zaradené do zoznamu Svetového dedičstva. V posledných rokoch sa opátstvo na Panónskej hore začalo otvárať aj smerom k iným oblastiam, oživením starých tradícií prevádzkujú vinárstvo, arborétum, záhradu liečivých rastlín aj reštauráciu a pravidelne sa tu organizujú rôzne kultúrne programy.

 

Verejne dostupné časti opátstva

Katedrála a dolný kostol

Väčšia časť Katedrály Sv. Martina bola postavená v 13. storočí, za éry opáta Urosa v ranogotickom slohu, vysvätená bola pravdepodobne v roku 1224. Päťdesiat metrov dlhá, trojloďová katedrála sa delí na štyri časti. Kostol bol počas panovania Kráľa Mateja rozšírený, vtedy sa dokončil aj hviezdny strop svätyne, východný koniec bočných lodí a Kaplnka Sv. Benedikta. Počas tureckej nadvlády sa vnútorné zariadenie úplne zničilo. Významnejšia rekonštrukcia prebiehala až v roku 1720 za éry hlavného opáta Benedeka Sajghó, následne v roku 1860 prebiehalo v opátsvte reštaurovanie pod vedením Ferenca Stornó. 55 metrov vysoká veža v klasicistickom slohu, týčiaca sa nad vchodom katedrály bola postavená v 19. storočí.

Naposledy bol kostol zrekonštruovaný v roku 2012 v súlade s plánmi britského architekta, Johna Pawsona. Hlavný zreteľ sa kládol na obnovenie rehoľného charakteru kostola, keďže katedrála je zároveň aj domovom pre tunajších benediktínskych mníchov, miestom spoločnej modlitby a srdcom opátstva. V zariadení nájdeme nábytok z masívneho orechu, mosadzné svietidlá a nechýba ani vápencová podlaha (zo maďarského mesta Süttő).

Sedadlo obložené červeným mramorom z obdobia 13. storočia, ktoré sa nachádza v dolnom kostole bolo podľa legendy stoličkou Sv. Štefana. Relikvie Sv. Martina z Tours, ktorý je patrónom kostola, nájdeme tiež v tejto časti.

Porta speciosa a ambit

Hlavným vchodom kostola bola počas obdobia stredoveku ozdobná brána, tz. Porta Speciosa, ktorá viedla zo strednej časti opátstva z vtedajšej chodby do kostola, ktorú používali iba mnísi príslušní kláštoru. V mieste stretu stĺpov a klenbového oblúku brány, ktorá bola postavená z mramoru a z vápenca môžeme zbadať obraz zobrazujúci Sv. Martina.

Dnešný ambit bol postavený počas panovania Kráľa Mateja. Pravdepodobne bol dokončený v roku 1486 vyšehradskými majstrami. Malú vnútornú záhradu, ktorú obklopovala chodba, tzv. ambit nazývali aj ako Rajská záhrada – Paradisum, v ktorej pestovali najmä bylinky.

Knižnica

V opátstve sa kládol dôraz na čítanie, vzdelávanie a presné dokumentovanie. Knižnica v klasicistickom slohu, ktorú dnes poznáme bola postavená až v 19. storočí, ale hodnotu budovu vytvárajú spolu zachované listiny a zdedené duchovno.

Viac ako polovici listín z 11. a 12. storočia, približne 30 ks strážia v Pannonhalme, ktorých drvivú väčšinu napísali mnísi opátstva. Aj keď pre verejnosť nedostupnom mieste, ale tu strážia aj zakladaciu listinu Tihanyského opátstva z roku 1055.

Podľa jednej listiny z obdobia Sv. Ladislava okolo roku 1090 koncom 11. storočia mali v evidencii približne 80 zväzkov, tj. 200 diel, medzi nimi aj diela starovekých autorov. V roku 1786, v čase zrušenia rádu mala zbierka viac ako 4000 zväzkov. V roku 1802 sa do knižnice opátstva dostalo späť iba 757 zväzkov a 27 rukopisov, na ktorých umiestnenie stačilo zopár miestností. Počet kníh ale na začiatku 19. storočia významne stúpol, vtedy sa rozhodlo o postavení novej budovy knižnice.

Pozdĺžnu časť budovy knižnice postavili podľa plánov Ferenca Engela v roku 1820. Približne o desať rokov neskôr poverili rozšírením budovy Jánosa Packh, ktorý bol staviteľom Ostrihomskej baziliky. K jeho menu sa viaže oválna časť siene. Vytvorením vnútornej výzdoby poverili viedenského majstra, Josefa Klieberta. Sochy kráľov (Sv. Štefan a František I.) zo sadry, ktoré boli nedávno vrátené na svoje pôvodné miesta sú tiež jeho dielom. Freska v strednej časti pozdĺžnej siene zobrazuje postavu Pallas Athény (Minerva). Na dvoch kratších stranách nájdeme portréty starovekých mudrcov, filozofov a vedcov, kým na pozdĺžnej strane sú umiestnené portréty významných osobností maďarských kultúrnych dejín.

V popredí knižnice je umiestnená expozícia miestnych dejín a archeologických nálezov, ktoré predstavujú predmety z predrímskeho obdobia, rímskeho obdobia, z obdobia príchodu do novej vlasti a z tureckých čias nájdené v okolitých miestach. Môžeme tu nájsť aj kópie listín, ktoré sú prvými pamiatkami maďarských písomností, napr. kópia zakladacej listiny pannonhalmského opátstva z roku 1001, súpis z roku 1086 ako aj kópia už spomenutej zakladacej listiny Tihanyského opátstva. Originály týchto dokumentov sa uchovávajú v Archíve.

Arborétum a bylinková záhrada

Rád Benediktínov sa okrem iného venoval pestovaniu bylín a liečivých rastlín, ktoré sa využívali na liečebné účely už od dávnych čias. Od 19. storočia sa vedome snažili upravovať a udržiavať okolie záhrad. V roku 1830 sa nachádzalo v arboréte opátstva približne 80 druhov kríkov a stromov. Charakter anglickej záhrady vytvoril v roku 1840 Fábián Szeder. Na území dnešného arboréta nájdeme viac ako 100 druhov kríkov a stromov, z ktorých časť je veľmi vzácna zriedkavo sa nachádzajúcich druhov a typov v iných častiach krajiny. Toto územie sa môže pýšiť aj rozmanitým vtáctvom.

V blízkosti obrovského levanduľového poľa nájdeme bylinkovú záhradu, kde môžeme spoznať niekoľko liečivých rastlín a korení, môžeme tiež ochutnať bylinkové čaje a pozrieť, ako sa pripravuje levanduľový olej.

Kaplnka Panny Márie

Baroková kaplnka, ktorú používali na pohrebné obrady bola postavená na kopci oproti opátstvu v roku 1714. Pôvodne bola postavená ako kostol pre miestnych obyvateľov, ktorý nevedeli po maďarsky. V roku 1865 bola zrekonštruovaná v romantickom slohu, vtedy sa dokončila výzdoba múrov a členenie portálu. Vo vnútri nájdeme barokové oltáre a malý orgán z 18. storočia. Krypta nachádzajúca sa pod kostolom sa dodnes používa ako miesto posledného odpočinku rehoľníkov, preto táto časť nie je pre verejnosť prístupná.

Pomník Millennia

Pri príležitosti 1000. výročia založenia štátu v roku 1896 bolo v Uhorsku postavených 7 pomníkov Milénia, z ktorých jeden sa nachádza v Pannonhalme. (Druhý, ktorý sa z nich zachoval je v meste Ópusztaszer). Budova je zastrešená jednoduchou kupolou, na hlavnom múre tympanom držia stĺpy, okom súčasníka by sa mohol podobať na zmenšenú kópiu klasického múzea. Pomník nikdy nebol dokončený a aj keď Vilmos  Aba-Novák už v roku 1930 začal s vytvorením veľkolepej fresky, nedokončila sa ani tá. Obdivovať ho môžeme z vonka.

Otváracia doba

Otvorené celoročne. V zimnom období väčšinou v pondelok zatvorené. 

Po predbežnej dohode je možné navštíviť aj pivnicu. Pred príchodom je potrebné sa informovať na stránkach opátstva. Otváracie hodiny môžu byť odlišné z dôvodu konania liturgických udalostí, svadieb, a krstu.

 

 

 

  

 

Cena:

Návšteva opátstva:   

Vstup je možný bez sprievodcu, alebo so sprievodcom v cudzom jazyku. Ohľadom ceny vstupeniek je potrebné informovať sa na mieste. 

 

Ďalšie informácie ohľadom ochutnávok je možné nájsť na webovej stránke opátstva.

 

Profilový obrázok používateľa Zsuzsa Lévai
Autor
Zsuzsa Lévai
Aktualizované: 2021-02-12

Verejná doprava

  • Diaľkovými autobusmi z Győru sa dá dostať k Opátstvu v Pannonhalme, ktoré premávajú v pracovných dňoch o 8.00, 10.15 a 12.00 hod., v nedeľu a sviatky o 14.10 hod. Vystupujeme na konečnej zastávke autobusu (Vár főkapu).
  • Z medzimestských autobusov vystupujeme na zastávke Pannonhalma, Takarékszövetkezet.
  • Z hlavného mesta, z Budapešti nie je priamy spoj ani do Győru, ani do Pannonhalmy.
  • Vlakom sa dostaneme do Pannonhalmy z Győru smerom do Veszprému (vlakmi s cieľovou zastávkou Bakonyszentlászló, resp. Zirc). Vystupujeme na vlakovej stanici Pannonhalma.

Prístup

  • Autobus z Győru nás vyloží priamo pri opátstve. 
  • Z autobusovej zastávky v Pannonhalme sa dostaneme k opátstvu približne 15 minútovou prechádzkou. Cesta je dobre označená tabuľami, pokračujeme po žltej farbe (S), neskôr prejdeme S▲.
  • Zo železničnej stanice Pannonhalma pokračujeme po žltej značke S a približne dvojkilometrovou prechádzkou prídeme k opátstvu. 

Parkovisko

  • Osobné autá a autobusy môžu zaparkovať na parkovisku nachádzajúcom sa pri reštaurácii Viator Étterem. 
  • Návštevníci prichádzajúci do Arboréta a do Bylinkovej záhrady môžu zaparkovať pod levanduľovými poliami, pred závodom na biomasu. V blízkosti bylinkovej záhrady sa nachádza niekoľko ďalších parkovacích miest.

 

Súradnice

DD
47.552462, 17.760365
DMS
47°33'08.9"N 17°45'37.3"E
UTM
33T 707678 5270253
what3words 
///underfed.analysis.lectures
Príjazd vlakom, autom, pešo alebo na bicykli

Otázky a odpovede

Opýtať sa prvú otázku

Máš otázku týkajúcu sa tohto obsahu? Tu je správne miesto, kde sa môžeš opýtať.


Recenzie

Napíš prvú recenziu

Buď prvý, kto napíše recenziu a pomôže ostatným.


Fotografie iných


Benediktínske opátstvo v Pannonhalme

Vár 1.
9090 Pannonhalma
Telefón +36 96 570 100

Špeciálne vlastnosti

turistický cieľ Tip pre zlé počasie
  • 2D 3D
  • Obsah
  • Zobraziť obrázky Skryť obrázky
Funkcie
Mapy a chodníky
  • 1 Výlety v tejto oblasti
Top Stredná
79,2 km
8:00 hod
980 m
980 m

A túra során felfedezzük mindazt, amit a Sokorói-dombság Pannonhalmán „túl” nyújt. Megnézzük az ország legnagyobb vízmosását Nyúlon, gyönyörű ...

od Ferenc Szigeti,   Együttműködő szervezetek
  • 1 Výlety v tejto oblasti
Logo emmi Logo agrar Logo bethlen Logo mol Logo otp