Turistický dom baróna Loránda Eötvösa - Báró Eötvös Loránd Menedékház

Tí čo už na Dobogókő boli a  nie je ich pravdepodobne málo, určite už videli turistický dom, ktorý so svojim vzhľadom môžeme považovať za pra-vzor turistických domov. Budova so svojim vonkajškom pripomína éru najväčšieho rozmachu „bagandžovej“ turistiky.

Ako vstúpime do turistického domu, ktorý stojí v bezprostrednej blízkosti vyhliadky, naľavo nájdeme bufet, napravo sa nachádza reštaurácia so širokým výberom a oproti sa nachádza vchod do ubytovacej časti. Na prízemí sa nachádzajú 3 dvojposteľové izby, na prvom poschodí sa môžeme ubytovať v jednej trojposteľovej izbe, v dvoch osemposteľových izbách a v jednej šesťposteľovej izbe. Sediac na terase si môžeme užívať slniečko a pritom ochutnať výborné jablkové pité, nevynechajme ani guláš, či perkelt z diviaka, alebo Jókaiho fazuľovú polievku!

Služby

• Bufet
• Reštaurácia
• Wi-fi
• Ihrisko
• Futbalové ihrisko

História turistického domu

Ödön Téry bol dôležitou osobnosťou maďarského turizmu, ktorý objavil krásu Dobogókő. Bol redaktorom časopisu Turisták Lapja, kedykoľvek bola reč o pohorí Pilis, nikdy nezabudol pripomenúť čitateľom tunajšie krásy a úžasný výhľad. Tento kraj kvôli zlým dopravným možnostiam sa dá prejsť iba dvojdňovým výletom, preto bolo potrebné postaviť turistický dom. Plány sa rysovali už v roku 1889 v kruhu budapeštianskej triedy spoločnosti, ktorá bola predchodcom Maďarského turistického zväzu, ale na realizáciu plánov bolo treba vyčkať ešte roky. Najstarší turistický dom Maďarska bol nakoniec dokončený a odovzdaný 5. júna 1898. Stavba sa stala za krátku dobu veľmi populárnou v kruhoch turistickej spoločnosti, preto o niekoľko mesiacov neskôr sa už uvažovalo o rozšírení turistického domu. Väčšia kamenná stavba bola odovzdaná v roku 1906.

O rok neskôr bola postavená stodola pre kravy a kone, vozovňa a priestranná veranda. Počet ubytovacích miest zrástol na 150. Po druhej svetovej vojne bol zväz zrušený, turistické domy boli prerobené na ubytovňu pre robotníkov, vedľajšie budovy a zasklené verandy boli zbúrané, nakoniec celý areál bol opustený. Po zmene režimu získal majetkové práva znovuzaložený zväz Maďarských turistov, ktorého členovia zrekonštruovali budovy vlastnými silami a z rôznych darov a fondov. V menšej budove v ktorej predtým fungovali jasle, neskôr telefónna ústredňa, sklad a skládka, bolo vytvorené Turistické múzeum.

V blízkosti domu od roku 1898 funguje prvá horská stanica Maďarského hydrometeorologického ústavu.

Na terase kamenného domu postaveného v roku 1906, resp. v jeho vnútorných priestoroch, aj keď iba na krátky čas, ale duchom sa môžeme ocitnúť v čase najväčšej slávy a rozmachu turizmu rokov 1900. Vo vestibule budovy nás čaká nápis:

„Álljon e kis ház soká! Dacoljon viharral, förgeteggel, szolgálja sikerrel a célt, melyért alkottatott, legyen iránymutató delejtűje, vonzó mágnese a szép hegynek, melyben lábai gyökereznek, legyen e vidék áldása, a turisták gyönyörűsége, az öröm és béke hajléka!”, čo v preklade znamená „Nech tu stojí tento malý dom ešte dlho! Nech bojuje s búrkou, či víchricou, má slúžiť cieľu za ktorý bol postavený, nech je ukazovateľom, priťahujúcim magnetom krásnej hory, v ktorom korenia jeho nohy, nech sa stane požehnaním tohto kraja, krásou turistov a domovom šťastia a mieru!“